štvrtok, 25. júna 2015

Dcéra elektriny a večnej skazy / Železný bosorák - potrebujem pomoc!

Ahoj všetci! :D Po dopísaní Mechanického zaklínadla som začal písať dva ďalšie príbehy, resp. preludy. Jeden sa volá Železný bosorák, z  ktorého mám už napísaných osemdesiat strán vo worde, čo ma veľmi teší. Druhý príbeh som pomenoval "Dcéra elektriny a večnej skazy"(úplne geniálny názov, šľak ma trafí). Tam mám zatiaľ napísané len dve kapitoly. Ale naozaj potrebujem vašu pomoc.
Do tohto článku sem hodím prológy z obidvoch príbehov. Priznám sa, prológy sa mi píšu strašne ťažko a hrozne. Dodnes neviem prečo. Ale tak najprv vám sem chcem hodiť niečo, čo vám priblížia tie dve príbehy.

Železný bosorák:
-príbeh o sedemnásť ročnom Jacobovy, ktorý žije úplne obyčajným životom. Keď však spozná Clarissu, tak zistí, že jeho úplne obyčajný život (ako to on nazýva) nie je až tak obyčajným. A uvedomí si, že už pred tým sa mu stávali náhody, ktoré si nemohol vysvetliť... /opísanie mojich príbehov je strašne hááárd/

Dcéra elektriny a večnej skazy:
-príbeh o šestnásť ročnej Kim, ktorá býva v jednej izbe spolu so svojou sestrou Paige a ich mamou. Keď jej dvanásťročná sestra záhadne zmizne, rozhodne sa, že ju začne hľadať. Kim tak prehľadáva nebezpečné lesy, prehľadáva informácie o únoscoch (ktorí by mohli Paige uniesť), ale neúspešne. Pretože za únosom jej sestry je niečo viac. (ešte to vééľmi dobre nemám premyslené, nakoľko som niečo druhú kapitolu.

A teraz prológy.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Železný bosorák 
Prológ - Stará priateľka

Je tu silná búrka. Dážď. Vietor. Tma. Zasa sa ocitám na tom istom, no neznámom mieste. Bol som tu viac krát, no aj keď sa to tu nemení, nikdy to tu nespoznávam. Akoby som sa vrátil do domova, na ktoré chcem čo najskôr zabudnúť. Opäť vidím len temné, pochmúrne šero.
Silný blesk udrie do skaly a objaví sa dievča. Nevidím jej do tváre. Vidím len je obrys, jej temný tieň. Volá na mňa.
„Jacob, Jacob“ volá
V hlave sa mi ozýva jej prenikavý, tajomný hlas. Jacob, Jacob, Jacob. 
Jacob Nate!
Bojím sa, no zároveň sa cítim v bezpečí. Je to ako by som sa bál tej tmy a bol v bezpečí, keď je na blízku to neznáme dievča. Pomôž mi! Pomôž! Silný krik ma vyhodí do vzduchu.
Vyletím do sedu, zadychčaný, prepotený, mokrý od sĺz. Ocko ma budí i zároveň utešuje: „Zasa tá nočná mora?“
„Áno“ a hodím sa mu do lona
Povzbudí ma, a ja zasa zaspím. Ale započujem, ako sa otec s niekým rozpráva. Ten cudzí hlas som nikdy nepočul. Ale počujem otca.
Je možné, aby desaťročný chlapec mával takéto nočné mory? pýta sa neznámej osoby ustarosteným tónom. I keď je to nezvyčajné, je to možné, odpovedá neznámy hrubý hlas. Ale opakuje sa to deň čo deň. Hádam nie je môj syn odkázaný na trpenie spánkom. Do očí sa mi vtisnú slzy. Som divný? Hanbí sa za mňa môj otecko? Chce môj otecko, aby ma ten pán ošetril?
Ďalej už nepočujem, o čom sa môj otec rozpráva s tým čudesným chlapíkom. Chlap s hrubým hlasom niečo povie a zasa odíde.
Ocko za mnou príde do postele.
Daruje mi strieborný náhrdelník s príveskom malého draka, ktorý zviera v krídlách modrý kamienok a povie mi, že to mám za to, aký som odvážny a tiež povie, že toto mi bude jeho osobu stále pripomínať, je jedno koľko budeme od seba rozdelený.
Položí mi ho na nočný stolík vedľa mojej postele. Keď odíde, tak náhrdelník si idem zobrať a bližšie poobzerať, no pri dotyku retiazky pocítim nejakú iskru. Nejaké pálenie. Nejaký vzdor.  
Akoby mi tá retiazka nedovolila, aby som sa jej dotkol.  
Akokoľvek sa snažím chytiť retiazku draka s kryštálikom od môjho otecka, vždy ma to popáli. 
--------------------------------------------------------------------------------------------------


Dcéra elektriny a večnej skazy
Prológ

zatiaľ nemám obálku
Svet sa ponoril do tmy. Všade naokolo vypadla elektrina. Celý svet bol naraz čierny a chaotický. Domy, budovy, dokonca i chatrče pohltila tajomná tma a oni nevedeli prečo.
Narodilo sa dieťa. Zvláštne dieťa. Bolo výnimočné, veľmi výnimočné. Také, koho nikto nikdy nebude chcieť.
Jej matka si ju nemôže dovoliť a ako poslednú spomienku uviaže na krehkú ručičku malinkého dievčatka náramok, ktorý bol pre ňu kedysi veľmi významným.  Dievčatko nebude bohužiaľ poznať svoju matku, ale určite bude mať dobrý život. Určite.
Matka so slzami na lícach, zahalená v kabáte, podišla k veľkému stromu. Novorodeniatko, dievčatko, sa na svoju matku pozeralo krásnymi sivými očami, ktoré boli plné nevinnosti. Lenže matka ju musí opustiť. Nemala totiž na výber. Dieťatko v slamenom košíku sa ešte pár krát zamrví, no spustí plač, keď uvidí ako jej matka odchádza preč a necháva ho napospas nebezpečnému svetu. Bola silná búrka. Pri udierajúcom blesku o skalu sa dievčatko ešte väčšmi rozplakalo. Matky nikde nebolo. Nikde nebolo matky, ktorá by ju ochránila pred silnou búrkou a hovorila jej láskyplné slová. Odišla.
Z oblohy sa vytvoril mocný a ničivý prúd tornáda. Zobralo dievčatko a navždy sa stratilo vo svete plnej zrady a tajomstiev.

***
Jej matka prišla do opustenej chatrče celá premočená, no nielen z lejaku ale aj zo svojich sĺz. Pri pomyslení na svoje dievčatko sa rozplakala a jej oči boli čoraz zaplnené slzami.
Ani meno jej nedala. Ale mala na výber?
Matkinu dušu zaplňoval smútok, no i neoblomný hnev, ktorý jej zahaľoval myseľ temnotou.
Dnes si pre ňu príde, preto dievčatko muselo ísť preč. Dnes si pre jej matku príde smrť. Vedela to, pretože sa to dozvedela od jednej bosorky so schopnosťami predpovedať budúcnosť. Povedala jej, že si pre ňu príde smrť a že ak dieťatko odnesie silné tornádo, tak vraj bude zachránená, a bude v bezpečí. Ale keďže dievčatko poputuje do ríše obyčajných ľudí, tak aj ona sama sa musí podobať na smrteľníkov.
Jej nadprirodzenosť je hrozba. Jej výnimočnosť je deštrukcia. Jej moc je večná skaza.
A preto jej kliatbou spútali moc. 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Takže toto sú moje prológy. Bol by som veľmi rád, keby mi napíšete do komentárov čo si o tom myslíte. Či vás prológ úplne znechutil, odlákal....za každý názor budem vďačný. 
Ďakujem za prečítanie si článku a uvidíme sa nabudúce!
Majte sa krásne a čau! :)



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý váš komentár a názor!