nedeľa, 14. februára 2016

Bez čoho príbeh nepíšem | Píšem, píšeš, píšeme #1

Ahojte! A nie, nezačnem vám želať krásny Valentín, pretože podľa môjho názoru je to úplne zbytočný "sviatok" a je len na to, aby sa v obchodoch predali aj tie bonboniéry, ktoré nikto nikdy nechcel kúpiť...Ale! Viem, viem, zasa sem leziem s ďalšou novou rubrikou. Možno to už lezie na nervy, ale...rozhodol som sa, že budem písať o písaní :) Milujem podobné články, milujem podobné videá, tak prečo to neskúsiť, keď neviete, aký článok pridať ďalej?


Rád by som bol, ak by články do tejto rubriky vychádzali v nejaký istý čas v istú dobu...pravidelne...dá sa na mojom blogu rozprávať o pravidelnosti? :D
Na dnešok som si pripravil tému "Bez čoho príbeh nepíšem" tak dúfam, že sa vám článoček bude páčiť...Ja viem, dnešná prvá časť nemá najkrajší názov...



BEZ ČOHO PRÍBEH NEPÍŠEM?

1. Outline a koniec
Už dávnejšie som spomínal, že vždy (alebo teda väčšinou) je to koniec, ktorý ma prichytí k novému príbehu. S tým súvisí aj outline, bez ktorého príbeh nemôžem písať. Vlastne, môžem, niekedy aj píšem a potom príde tá krásna časť, kedy sa zaseknem, dostanem nervy a nikdy v tom nepokročím, pretože neviem čo ďalej...plus keď si obzriem niektoré kapitoly, nedávajú žiaden zmysle v príbehu a sú zbytočné. Takže ja patrím medzi tých, ktorí dávajú na outline. S ním mám rozvrhnutú každú kapitolku a tak všetko, čo sa deje v mojom príbehu, má zmysel a je to dôležité.
Ak neviete, ako poriadne na outline a nie ste si tým až tak istý, snáď vám pomôže video, ktoré pomohlo i mne. TU. Inak, jej kanál je úplne perfektný. Dosť inšpiruje. Zabaví. A aj naučí.

2. Mapky, slovníčky a ja neviem čo ešte...
MILUJEM knižky, v ktorých sú mapy. Milujem, ak knižka ma nespočetne stranový slovníček, v ktorom sú vysvetlivky a bohviečo kade. Napríklad ako v Zbere kostí. Asi dvanásť stranový slovníček, no ja to proste milujem! Preto to dávam aj do mojich príbehov...samozrejme, ak je to tam dôležité. Ak nie je, tak to tam, samozrejme, nedávam. A k mapkám - isto viete, aký som ja fanatik na mapky :D Zbožňujem ten pocit, keď otvoríte knihu a vyskočí na vás mapka. Zatiaľ píšem príbehy s high - fantasy tématikou, čiže bez mapky sa nezaobídem. Len jeden príbeh som písal, ktorý sa odohrával v normálnom svete - Invidia - ach, chúďa....Za jeden mesiac sto strán...a bum! Invidia nikde. :(


3. Kreslenie
Kresliť a maľovať som miloval už odmalička, ešte skôr, ako som spoznal krásu čítania. Bez kreslenia si rovnako isto neviem predstaviť svoj život ako aj bez písania. 
A neviem prečo, no postavy, rôzne oblečenia a podobné veci z mojich príbehov si kreslím, možno preto, aby som mal lepšiu víziu toho? Neviem, no robím to. I postavy si kreslím, avšak nie vždy vyjdu z mojej hlavy na papier presne tak isto. Ale hlavnú postavu, tú najhlavnejšiu, nikdy nekreslím. Tú si nechávam len v mysli, aby bola čo najpresnejšia :-)

4. Vymyslené mená
Samozrejme, v každom príbehu čo píšem, nie sú len tie mená, ktoré vymyslím - čo robím najradšej. Vždy použijem aj nejaké normálne, ako napríklad Caleb, Callum, Brenda...a mnoho ďalších.
Ono to závisí aj od príbehu. Keď som písal Invidiu, príbeh v normálnom svete, samozrejme, že som používal normálne bežné mená. William Grace. Tak sa volal hlavný hrdina v Invidií.
Momentálne píšem tie Tiene a Kosti, tam som sa rozhodol, že mená budú len čisto vymyslené, alebo minimálne aspoň také...nezvyčajnejšie, niektoré sú odvodené od normálnych, napríklad Brenadina (akože Brenda :D). Keďže to je fantasy svet (a aj trochu dystopický, ale len trochu) tak je to INÝ svet, čiže má iné zvyky, tradície, oblečenia, mená, dokonca aj zvieratá...a mnoho veľa ďalších vecí. 
Ja osobne dávam vymysleným menám veľký like! A ešte väčší tým, na ktoré NIKDY nenájdete výslovnosť... a ktoré sa ťažko píšu.... :)

A takto vyzerám ja keď vymýšľam mená...
5. Milión dvesto zápisníkov, tristo tisíc slovníčkov a päťsto ďalších zošitkov...
To som presne celý ja :D :D Príbeh síce píšem na počítač (samozrejme) a všetko to naokolo, ako je outline, rozvrh postáv, dejové zápletky a ďalšie vecičky...tie podľa mňa patria na papier. A hlavne do nejakého pekného zápisníku! :D Vážne. Lepšie sa to zapamätá, a je to proste celé také...lepšie.
Keby to píšete do počítača, zapamätáte si jedine z toho len názov dokumentu a to je tak všetko. 

6. Básničkujem ostošesť...
Áno. V každom mojom príbehu nájdete básničku. V Jackosovi Hallovi to bola tajná nápoveda, ako nájsť mocnú čarodejnicu, ktorá by údajne mohla zničiť zlú bosorku. V Invidí to bola báseň, ktorú mníška - sestra hovorila Williamovi Graceovi, keď sa narodil. V Tieňoch a Kostiach (?? je to správne napísané ??) je to akási.....veštba. Povedzme. Aby. Sme. Neprezradili. Veľa. :)

7. Príbeh je na časti, časti majú názov a ďalšie moje úchylky... 
Teraz nehovorím na časti ako na počet dielov v sérií, ale myslím časti ako keď máte jednu knihu a je rozdelená na niekoľko častí. Väčšinu to bývajú dve či tri, u mňa zvyčajne tie tri. Raz sa stalo, že aj štyri, no to bolo len raz - inak je príbeh rozdelený vždy na tri časti. Akoby začiatok, prostriedok a koniec.
No ale čo ja musím vždy spraviť je....
1. Dať časti názov
Prvá časť v TaK má názov Ak nadíde Očierňovanie, svetlo sa pominie.
2. Niečo pridať k tomu, aby to nebolo len také "klišé"
Možno tomu nerozumiete, no vysvetlím vám to. Keď som písal (bože, zasa tie historky) Jacksona Halla, každá časť mala názov a isté zaklínadlo. V Invidií to boli (keďže to je príbeh o anjeloch) vyhlásenia "Radi starších", ktoré ovplyvňovali ríšu anjelov. 
V Tieňoch a Kostiach ešte neviem, čo bude na každej z častí. Avšak prvá časť má detskú, tradičnú riekanku, ktorú v kráľovstve tmy - Tenebrae pozná každý, pretože to je niečo, ako u nás "medveďku, daj labku...". Avšak v ich riekankách sa spieva o zotnutých hlavách a ukradnutých kostiach...

8. Obálka
O tomto som písal na blogu niekoľko krát čiže len to zrhniem...nezačínam písať príbeh bez obálky. Aj keby to mal byť len čierny obrázok s bielym nadpisom.

9. Kapitola sa vždy začína na novej strane a vždy má svoj názov
Neznášam knihy, kde skončí kapitola a hneď na tej istej strane sa začne aj tá ďalšia. Tak prečo by som to mal dávať aj do môjho príbehu? Vždy začínam novú kapitolu na novej strane.
A každá kapitola má vždy svoj názov. Ani jeden krát sa mi nestalo, že by som dal len "kapitola jeden", alebo "34.kapitola" bez toho, aby nemala svoj jedinečný názov. 


Takže to bolo všetko do dnešného článku, snáď sa vám páčil. Samozrejme, je ďalších milión vecí, bez ktorých príbeh ani nezačínam, no o tých vám budem písať postupne, pretože ich je strašne veľa. 
Užite si Valentína. 
Proste...užite si nedeľňajší deň. 
To je krajšie.
A čo vy? Bez čoho sa nezaobídete vy pri písaní?

1 komentár:

  1. Kedysi, hlavne predtým, ako som sa naplno začala venovať písaniu, som tiež veľmi veľa kreslila. :D Furt som dostávala diplomy z Vesmíru očami detí, lebo som brutálne rada čarbala také farebné abstraktné kresbičky. Moje posledné väčšie pokusy o kreslenie boli akurát tak moja mapa, ktorú aj tak Michelle vylepšila a urobila na compe, a akurát som maľovala ozdoby na vianočné darčeky pre maminu a kamošku. Ale ku kresleniu by som sa ešte chcela vrátiť, rada by som sa pokúsila načrtnúť aspoň nejaké ako-tak prostredie alebo oblečenie pre postavy z môjho príbehu. No ktovie, či mi to vyjde a na to ešte aj musím mať čas. Keď si nejaký nájdem, tak ho venujem radšej písaniu.

    Čo sa týka obálok, tak ja píšem aj bez nich. Vyrába mi ich Michelle, za čo som nesmierne rada, lebo tie moje trápne pokusy som mala problém zverejniť na nete :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý váš komentár a názor!