sobota, 2. júla 2016

O veľkých lúčeniach, malých pokrokoch, dvoch rokoch a pintereste... | Zhrnutie



Zdravím všetkých, všetkým prajem krásne letné (a v teplom pote utopené) prázdniny! Opäť prichádzam na blog s novou rubrikou, Zhrnutím, ktoré vždy bude bývať za nejaký čas, dobu, o ktorej vám chcem porozprávať a to ma dostáva k tomu, že sa vďaka tejto novej rubrike zobrazia na blogu i trochu iné články - síce trochu vykecávacie, ale aspoň niečo z môjho života, pretože ak si môžete všimnúť, v poslednej (dlhej) dobe sa objavujú na blogu len meme a projekty, sem tam nejaký tag a recenzie. Malé upozornenie: už dlhšie som sa na blogu nevykecal.


O veľkom lúčení ~
No, začnem asi s tým, že pred niekoľkými dňami (prepáčte, ale nechce sa mi to počítať koľko, toto smrtiace teplo ma totálne vyčerpáva a zároveň smaží) sme mali vysvedčenie (keby niet dvoch trojok z matiky a fyziky by som prospel s vyznamenaním, ale čo už) a keďže som bol v poslednom ročníku na základke, tak aj na mňa prišiel ten čas, kedy sa budem s triedou lúčiť. Čas, ktorý sa mi zdal od prítomnosti tak veľmi vzdialený, naraz prišiel ako prudký hurikán. No, čo vám poviem. Aj napriek radosti, že idem na strednú a múry tej škaredej školy už neuvidím, šesť hodín päť dní v týždni je šesť hodín päť dní v týždni. Aj napriek tomu, že takmer celá trieda bývame na tom istom sídlisku, aj tak mi budú chýbať a sme odlúčení.
Bolo to asi pre mňa také prvé veľké lúčenie v mojom živote. Síce to teraz akosi neregistrujem, možno pretože sú prázdniny, no v septembri už nevkročím do triedy, kde ma čakali tie papulky. A to mi bude chýbať.
Aj keď bývame na tom istom sídlisku.

O malých pokrokoch ~
Mŕtvi za Súmraku
Na prelome mája s júnom sa mi prihodila jedna nepekná vec: písací blok. Neznášam opisovanie miest v knihách, keď ich mám písať ja, radšej opisujem postavy. V Tieňoch a Kostiach som vtedy bol v kapitole, kedy sa Kain dostáva do kráľovského hradu a ľudia....tie opisy toho hradu ma noše nebavili, mega trápili a ultra nervovali. ALE! Pred vyše týždňom (dosť skorá doba, hehe) som sa donútil, hrad a jeho komnaty opísal a KONEČNE som opäť v príbehu. Tiene a Kosti majú dnes už 130 strán! No a čo vám poviem o tomto príbehu ešte? Že teraz ma to začalo úplne baviť. Bavilo ma to pred tým, ale teraz ešte viacej. Pretože 130-ta strana je taká, kedy sa Kain zaraďuje do kráľovských múrov a teraz začínajú tie tajomstvá, intrigy a temné kúzla, na ktoré som sa od prvej strany tohto príbehu tešil.
By the way, na wattpade som zverejnil nový príbeh/poviedku - má názov Mŕtvi za Súmraku a jej písanie si užívam, i keď to neberiem vážne, nepíšem to každý deň, len vtedy, keď sa mi zachce. Inak, druhá kapitola bude celá o sexe. Ak by ste chceli vedieť, o čom to zhruba je, tak si predstavte troška drsnejšie paranormal activity v letnom tábore.
Troška klišoidné, ale fun to write!

O dvoch rokoch ~
random obrázok no.1
.....aj tak by som si dal teraz donut
Je to pre mňa síce neuveriteľné, ale Univerzum báječných kníh oslavuje 17.7. svoje druhé narodeniny!!!!!! Ja ešte tomu stále neverím, a síce je to len taká "drobná" vec, znamená to pre mňa veľa. Tiež znamená veľa pre mňa to, že Univerzum sledujete už 103 pravidelných čitateľov a síce som sa poďakoval v rýchlosti na fb, aj tu vám chcem, trochu oneskorene, za to poďakovať. Ak by som vás trochu vedel potešiť, tak aspoň tým, že plánujem súťaž. Nechcem však, aby to bola taká tá typická súťaž, no zatiaľ nemám nejaký dobrý nápad....ale čo, do sedemnásteho niečo vymyslím :D
Je neuveriteľné, že tento blog, tento môj akýsi denníček mám už dva roky a niekoľko krát za mesiac mi robí spoločnosť. 
Ak ste si všimli, zmenil som pozadie blogu (ktoré sa mi nesmierne páči) a hlavičku, ktorej font bude na každom označení projektu/meme. Ďalšie veľké zmeny nerobím, len urobím tie drobné v tom, že poupratuje zoznam projektov a meme a tak. Ale niečo veľké, to nie.
Zoberiem si do úst pár slov od mojej babky. Ten čas ide jak voda.
Inak, malý dotaz: Chceli by ste si v narodeninovej súťaži zahrať o Šepotání, moju lásku? :-)


O Pintereste...
Nikdy som si nepomyslel, že Adrián by mohol mať na pintereste nástenky a pinovať, pretože Adrián to nechápal - tú pinovaciu závislosť a na printereste si len ukladal pekné pozadia na mobil. A teraz Adrián vôbec nevie, prečo o sebe rozpráva v tretej osobe.
No, jednoducho som začal byť na pintereste "mierne" závislí. Mám tam krásnych 800 pinov a za najbližšie dni to chcem dať do jednej tisícky. Musím sa inak pochváliť, v nástenke Tiene a Kosti mám pekné obrázky.
Niekoľko ľudí, pár mágií a niekoľko zbraní, ktorých tam je viac než dosť.



Na čom momentálne fičím:



A čo vy? Ako ste "prežívali" svoje prvé veľké lúčenie?
Chceli by ste si zasúťažiť o knihu Šepotání?
Ste na pintereste?



1 komentár:

  1. Síce som už po prvom ročníku na vysokej, no poznám ten pocit odlúčenia. Nie je to dávno, čo som odchádzala zo strednej a bolo mi smutno. Ale ono prídu ešte lepšie chvíle a noví ľudia :)) čiže hlavu hore ;)
    Gratulujem k dvom rokom, to je pekné čísielko. Nech ti len porastie. Uži si poriadne prázdniny :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý váš komentár a názor!