štvrtok, 15. septembra 2016

O tom, ako Adrián dopísal knihu; vytvoril sériu; počúval hudbu a veľa kecal...| Zhrnutie


Po vyše dvoch mesiacoch vás znova (slávnostne) vítam pri oficiálne druhom článku do série Zhrnutie. V týchto článkoch mi ide o nejaké vykecanie, zhrnutie nejakej doby, čo sa za ten čas stalo a tak - čiže ak nie ste príliš do týchto typov článkov, tak jednoducho odíďte :D
Ale ak ste, tak čítajte ďalej! :)


O Adriánovi, ktorý dokončil svoje celoživotné dielo ~

Už dlhšiu dobu počujete odo mňa na blogu a ďalších sociálnych webz, že píšem príbeh. Ja viem, že vám to lezie na nervy, lenže tak sa istým spôsobom motivujem - urobím článok o svojom príbehu, poprípade dám nejaký apdejt na fb a potom som nabudený písať ďalej. (Takže s tým nikdy neprestanem). ALE. DOKONČIL. SOM. TIENE. A. KOSTI.
Nebesá, ako by povedal Kain, tento príbeh som začal písať "oficiálne" v januári s tým, že Tiene a Kosti nabrali svoju vlastnú formu až dakde vo februári - čo tým myslím? Že dovtedy to bol príbeh o pirátovi, ktorý sa vôbec nesprával ako pirát. A síce to znie možno fancy dancy, tak to fancy dancy jednoducho nebolo. Nemal som pocit, že tento príbeh je príbeh, ktorý chcem povedať. Nemal som pocit, že Kain sa narodil aby bol pirát. No a potom...ani neviem ako...prišli Tiene a Kosti.
Kain je otrok a to je Kain, o ktorom som chcel písať. Príbeh o tom, ako mu robím zle a psychicky i fyzicky ho týram - to je príbeh, ktorý chcem povedať. A tak som začal písať.

No poviem vám ľudia (asi to bude na dlhšie) tento príbeh som chcel mať hotový čo najskôr. Pracoval som na ňom čo najviac ako som mohol, písal som kedy som len mohol, pretože som nechcel napísať príbeh, ktorý po dokončení zapadne prachom. Chcel som mať hmotu - dopísať ten príbeh - aby som ho mohol formovať ďalej a ďalej. Túto "first draft" som chcel mať z krku. A aj napriek tomu, že ma čaká pravdepodobne asi celé prepísanie, množstvo editov a veľká hŕba poznámok, tento príbeh som práve včera dokončil. Keď som Tiene a Kosti začal písať, hovoril som si v hlave: "Musí to mať aspoň 250 strán, aby to bola "kniha". " 
Viete čo? Musím sa pochváliť. Tiene a Kosti majú necelých 360 strán! 360! To je počet strán, ktorý majú normálne knihy. Tieto dni akosi oslavujem, no o nejaký čas sa vrhnem do príbehu opäť. Do konca tohto roka to chcem mať celé hotové. Možno urobím niekedy neskôr o tom článok, no keď som dokončil Tiene a Kosti, tak to neznamená že je to hotové. Ako som hovoril, čaká ma veľa editov, čo sa týka hlavne príbehu a zápletky a hlavne konca, s ktorým nie som na 100% úplne spokojný. Takže to chcem mať dokončené do konca tohto roku. Vážne mi držte palce, pretože ja to poviem narovinu - chcem to s vydavateľstvom skúsiť. A chcem, aby Tiene a Kosti boli to "najlepšie", čo zo mňa vyjde. Táto verzia, ktorú som dopísal je síce čitateľná a je to také nič moc. Lenže keď sa na to pozriem, má to veľkú šancu byť niečim aspoň o trochu lepším. Takže o tom sa budem musieť posnažiť.
Človek by si pomyslel, že slovo "KONIEC" nedokáže človeka urobiť šťastným. Ja som ho po deviatich mesiacoch mohol napísať za epilógom a ten pocit....satisfaactioooon.


O tom, ako sa Tiene a Kosti pridali do série ~
No, toto je troška taká hlupučká téma :D Jednoducho, ja mám z toho obrovskú radosť. Obrovskú. Tiene a Kosti som si pridal už dávnejšie na GR (shame on my, čakám to od vás :D), pretože je to jedna z vecí, ktoré ma donútia napredovať v písaní ďalej. No vždy som chcel, aby TaK patrili do série (pretože dvojka určite bude. dokonca aj teraz by som už dokázal písať dvojku, lenže od t.a.k sa nepustím, dokým to nebude "normálne"), lenže viete - nemôžete len tak vytvoriť na GR sériu. To môžu len tí správcovia.
Lenže....ja som jedného takého správcu poprosil a teraz sú Tiene a Kosti zaradené do série! A ja mám z toho totálne happy pocit, aj keď to je také nič :DD No, aj malé veci dokážu človeka robiť šťastnejším. 


O tom, ako som začal počúvať pri písaní hudbu ~
Nikdy by som si nepomyslel, že pri písaní budem počúvať hudbu. Nikdy. Vždy mi to pri písaní vadilo, pretože som ten typ človeka, ktorého myseľ je totálne inde, keď počuje hudbu a nedokáže sa pre to sústrediť na to, čo práve robí. Lenže. Občas sa mi stalo, že som si do uší pustil (najčastejšie) zvuky lesov alebo ohňa. To mi občas dotvorilo atmosféru a dokázal som sa do scén v príbehu hlbšie ponoriť. ALE. Ja neviem prečo, ale začal som pri písaní počúvať hudbu, dokonca aj sountracky. A viete vy čo? Ak píšete, tak definitívne skúste písať so soundtrackmi, ktoré práve vystihujú nejakú atmosféru či scénku - stačí si na to zvyknúť a uvidíte, že je to tak lepšie. Keby vás zaujímalo, čo pri Tieňoch a Kostiach počúvam, tak playlist si môžete pozrieť tu. Inak, Summertime sadness je tam len pre to, že to kompletne vystihuje Kaina. 


Na čom momentálne fičím: 

robím si prdel


A čo vy? Písali ste niekedy príbeh, ktorý vám zabral veľa času?
A ako ste sa cítili, keď ste ho dokončili?
Dokončili ste niekedy svoje príbehy?
Alebo ste tí ľudia, ktorí začnú písať príbeh, no nikdy ho nedokončia?
(k takým som patril aj ja..)
Počúvate pri písaní hudbu? Eny rekomendejšns?



3 komentáre:

  1. OOoooooo :) GRATULUJEM :) ja mám v hlave len kopu myšlienok a už pár rokov sa neviem donútiť dostať zo seba ani slovíčko...takže gratulujem, že si to dokázal a dopísal knižku :) pevne verím, že to bude len taký začiatok toho najlepšieho čo si zo seba dostal a že sa dočkáme ďalších kníh :) Takže ešte raz blahoželám, držím palce a neviem sa dočkať, kedy si ju budem môcť prečítať :) strašne totiž obdivujem blogerov, ktorí to dotiahnu takto ďaleko ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jééj, tak to rada počujem (aj keď v tomto prípade by bolo vhodnejšie asi čítam) :) Ja sa musím už tiež dokopať k tomu, aby som začala pracovať na nápade, ktorý mám v hlave už dosť dlhú dobu a to myslím naozaj dlhúú dobu :D ...vždy keď si poviem, že na tom idem konečne pracovať, tak z toho vzíde nejaká úplne iná poviedka, básnička, proste všetko len nie to, čo som prvotne chcela :) Máš naozaj môj obdiv a držím palce pri záverečnom edite, keďže táto časť bola pre mňa pri jednom mojom diele (ktoré sa mi akoby zázrakom podarilo dokončiť) najťahšia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Júj, gratulujem!!!♥^.^♥ To je krása, och, kiežby som aj ja tento pocit niekedy zažila :D Aj ja mám rozpísaný príbeh, no zatiaľ stagnuje (už dva mesiace -_-) a aj keď mám predstavu, čo bude nasledovať, akosi to neviem sformulovať na papier, takže čakám na Múzu (hádam si na mňa konečne všimne :D). Veľmi sa teším s tebou a prajem ti, aby si dosiahol s ňou úspech a hlavne knižnú podobu, v tvrdej väzbe s prebalom...splnený sen! Tak veľa šťastia pri opravách, nech sa darí a nech Múza spolupracuje ;))

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý váš komentár a názor!