piatok, 26. mája 2017

Šialený výplod ešte šialenejšej mysle | Čierny kocúr

Autor: Edgar Allan Poe
Počet strán: 192
Originálny názov: Čierny kocúr
Žáner: Gotika, Fantasy, Klasika, Poviedky a krátke príbehy
Vydavateľstvo: SnowMouse

Dobre si to rozmyslite. Keď autor ako Edgar Allan Poe prevezme kontrolu nad vašou dušou, zavedie ju na pomedzie normálneho a abnormálneho, prinúti ju preskúmať hranice šialenstva a zvrátenosti, ukáže jej, čo sa ukrýva v najtajnejších zákutiach vyšinutej ľudskej mysle.Pravdepodobne vás to nevydesí na smrť, veď koho by už v dnešných časoch desili staromódne príbehy? No raz za čas, uprostred bezsennej noci, keď vonku bude zúriť búrka a stromy za oknom budú vo svetle bleskov vrhať na vašu posteľ pokrivené mihajúce sa tiene, raz za čas si spomeniete, že najstrašnejšie príšery nečíhajú v temných hrobkách ani v ponurých zámkoch, ale v nás samých. Výber Čierny kocúr prináša tucet hororových poviedok, tucet majstrovských dielok, pretože, ako tvrdil samotný Poe: „poviedka je skúškou najväčších géniov“ a práve tento génius výrazne ovplyvnil vývoj uvedeného literárneho žánru.



Nepotrebujem opisovať, s akou ľahkosťou som vymenil sviečku v svietniku za svoju, vlastnoručne vyrobenú. Nasledujúce ráno ho našli v posteli mŕtveho a záver obhliadajúceho lekára bol 
"smrť v dôlsledku návštevy Boha."

Ani si neviete predstaviť, ako neskutočne som sa tešil na moje prvé čítanie jedného z literárnych géniov, Edgara Allana Poe-a. Počujem o ňom neustále, a ešte aj keď som od neho predtým nič nečítal, prišiel mi neskutočne fascinujúci, presne tak ako Lewis Carroll. Jeho práce sú šialené, divoké, gotické romány s fantastickými či hororovými prvkami. Zbierka "Čierny kocúr" ponúka niekoľko jeho poviedok, otázka je však jasná: je to naozaj také fascinujúce, temné a fantastické, alebo ide len o ďalšiu "nudnú" klasiku?


Skôr než sa dostanem k jednotlivým poviedkam/krátkym príbehom a ich hodnoteniam, ako-tak sa pokúsim zhodnotiť celú túto zbierku. Ako prvé musím povedať, že som do knihy išiel s neskutočným vzrušením, pretože som vedel o všetkej tej temnote a fantastickosti jeho príbehov, no zároveň som bol veľmi napätý a ustráchaný, pretože, pravdupovediac, ide o klasiku - ktorá v mojom prípade absolútne neboduje a vždy keď som sa oň pokúsil, nevyšlo to dobre. Jedno dielo, čo sme mali dokonca do školy, som ani nedokázal dočítať. Ale o tom potom.
Som neskutočne šťastný, že táto zbierka ma nesklamala. Áno, bolo tam pár poviedok, ktoré ma menej bavili a nedokázal som sa do nich vžiť tak ako do tých ostatných, ale damn it, človek, ktorý tieto krátke príbehy napísal, je sakramentský génius. Akože, svet rozpráva o Einsteinovi a ja neviem ešte o kom, vôbec im to neberiem, ale všimne si niekto aj takýchto géniov? E.A.Poe je šialený, nepredvídateľný a nevyspytateľný, no vzápätí mimoriadne bystrý a talentovaný. A presne sú také jeho príbehy, ale aj jeho hrdinovia - šialení, bezcitní, chladní, ale múdrejší než ktokoľvek iný. Čo sa týka celkového názoru, túto zbierku som si neskutočne užil, najmä zo strany toho písania, ktoré bolo úžasné a tak celkovo. Určite odporúčam ľuďom, ktorí majú radi temné atmosféry a tiež gotické atmosféry. Inak, každý jeden ten príbeh je akýmsi dôkazom, že pravý umelec je vždy blázon. Vždy to tak je, nehovorte mi niečo iné a neskúste sa ma presviedčať. Ale poďme teda už k jednotlivým poviedkam: 
Ako prvá poviedka v tejto zbierke je Čierny kocúr. Zvrátený príbeh o ľudskej šialenosti, bláznivosti a duševných poruchách, ak to tak môžem nazvať. Príbeh bol skvelý, ale nedokázal ma chytiť - čítal som, čítal som, ale nevyzeralo mi to dych a ani nič také. Jednoznačne však oceňujem atmosféru - ešte temnejšia než zvyčajne, presne taká tá "haunting". Čiernemu kocúrovi som dal 3,5 hviezdičky z piatich.
Druhou poviedkou je Diablik zvrátenosti. Krátky príbeh začína sprvu ako esej, čo bola prvá vec, ktorá mi nesadla. Nie že by sa mi nepáčil autorov štýl, ale predsa mi to prišlo také...výkladové? Neviem presne ako to pomenovať, nuž dúfam, že ma chápete. Znovu je to poviedka o zvrátených ľuďoch, a čo dokážu vlastne takí zvrátení ľudia urobiť. Okrem toho, že sa mi nepozdával začiatok (ako som spomínal, je písaný ako esej a ešte mi prišiel taký pomalší a obkecaný), celkový príbeh bol strhujúci a taktiež nemôžem zabudnúť na pochmúrnu atmosféru. Diablikovi som dal rovnaký počet ako Čiernemu kocúrovi, čiže 3,5 z možných piatich.
Ako tretia nasleduje poviedka s názvom Rukopis nájdený vo fľaši. Narozdiel od Diablika zvrátenosti, pri tejto mi pre zmenu veľmi vyhovel začiatok, avšak postupne to akosi opadalo. Poviedka nebola hrozná, ba ani zlá, ale jednoducho ma nebavila. Na môj vkus tam pri niektorých odstavcoch bolo príliš veľa takých opisov, ktoré sa vyhýbali hlavnému dielu. Poviedke som dal 2 hviezdičky z piatich.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt fall of the house of usherAko štvrtá v poradí je poviedka Pád domu Usherovcov. Oh gosh. Vo všeobecnosti (ak sa mýlim, tak ma opravte) je Pád domu Usherovcov považovaný za najlepšiu poviedku od Poe-a. U mňa to nebolo inak - milujem, milujem, milujem tento krátky príbeh. Neskutočne pochmúrny, malo to všetko, čo som chcel a čo som očakával - šialenosť, strašidelnosť, bizarnosť, suspenzia. Za mňa jeden z najlepších príbehov vôbec, navyše poviedka zahŕňa aj báseň, k tej taktiež nemám čo vytknúť. Tento príbeh mi definitívne vyrazil dych a jediné, čo mi pri čítaní poviedky chýbalo, bolo jesenné počasie - tma, dážď, zima, sychravo. Jednoznačne 5 hviezdičiek.
Nasleduje príbeh Skokan. Príbeh o bláznoch, o pomste, čo je však nezvyčajné, že príbeh pozorujeme očami nevinného diváka. (Aspoň tak si to pamätám, sory ak sa mýlim.) Na začiatku ma to bavilo, aj keď nie tak, akoby som chcel, potom ma to nudilo, potom zase trochu bavilo a napokon už do konca som sa nudil. Po Páde domu Usherovcov menšie sklamanie. Nebolo to najhoršie, ale pri čítaní som mal taký ten pocit, že proste...i don't get it? Asi tak nejako. 2 hviezdy na nebi.
Skutočnosti v prípade M. Valdemara nasledujú po Skokanovi. Rovnako ako Pád domu Usherovcov, aj túto poviedku pokladám za niečo úplne mimoriadne. Neskutočne dych vyrážajúci príbeh, užil som si každú jednu vetičku, každé slovo, každú slabiku, ktorá dotvárala úžasné a bizarné vety. Príbeh je, v skratke, o hypnóze, smrti a čo treba, ak chcete smrť poraziť. Neskutočné. Keď som dočítal poviedku, jednoducho som musel zastaviť a len civieť do prázdna. Vrchol, úplný vrchol. Ani nemusím vravieť, 5 hviezd je to najmenej, čo môžem tomuto príbehu len dať.
Sud amontillada - poviedka o pomste. Po Skutočnosti sklamanie. Nebavilo ma to, neviem či to je práve tým predchádzajúcim príbehom, ale bo čo. Prvá poviedka, ktorej som dal len 1 osamelú hviezdu.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt fall of the house of usherWilliam Wilson - podivný príbeh, na predchádzajúce poviedky trošku inakší a netypický, teda čo sa týka môjho názoru. Prišlo mi to také oukej, nič menej a nič viac. Nebolo to zlé, ale ani mi to nevyrazilo dych. 3 hviezdičky z plného počtu. Predčasný pohreb je poviedka, kde sa Poe vracia znovu k svojemu štýlu - podivnému, zvrátenému a fantastickému. Príbeh je o pochovaní zaživa, až na niektoré obkecané popisy to bolo znovu super. Dokonalosti chýbalo len málo, ale predsa. 4 hviezdičky.Nasleduje Oválny portrét, ktorý vám môže pripomínať Portrét Doriana Graya, keďže práve to dielo bolo akosi inšpirované Poeho príbehom. Oválny portér je asi troj, či štvorstranový krátky príbeh, takže tam nie je ani veľa zbytočných opisov, ale zasa na druhú stranu sa tam zasa toľko ani nemôže stať. Poviedku som si užil, veľmi mi bolo príjemné prostredie umenia, ale predsa som mal taký ten pocit, že niečo chýba. Preto tie 4 hviezdičky.
Zradné srdce je predposledná poviedka, ktorá je istým spôsobom považovaná za jednoznačný príklad gotiky a gotickej literatúry. First things first, veľmi som si užil goticky chladnú atmosféru a neskutočne je na tom fascinujúce, že neviete, či hlavným hrdinom je muž a či žena. Sem-tam mi to znovu prišlo trošku rozťahanejšie než by sa slušilo, ale inak skvelé. 4 hviezdy :-)
Posledným príbehom je Metzengerstein, dúfam, že som to napísal dobre. Ďalšia poviedka, ktorá sa považuje za ukážku gotickej literatúry, preto si nesie známe znaky, ako ťaživá a pochmúrna atmosféra, požiare, súperenie dvoch rodov a osamelé miesta, v tomto diele zámky. Poviedke som dal 3 hviezdičky, pretože je zameraná len na tie súperiace rody, čiže tam nevidíme niečo z pocitov alebo niečo podobné.
Zbierku som si nesmierne užil a už sa neviem dočkať, kedy sa pustím do ďalších Poeových príbehov.
Myslím si, že 4 hviezdičky sú akurát tak spravodlivé hodnotenie :-)
Percentuálne hodnotenie: 80%


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Preškoly.sk
Prečítať si niečo šialené, bizarné a temné môžete na tejto adrese.


Čítali ste túto zbierku poviedok? Čo na ňu vravíte?
Čítali ste niečo od Poea? Aký máte názor?
Fascinuje vás jeho osobnosť rovnako ako mňa?
Chceli by ste si niečo od neho prečítať?


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý váš komentár a názor!