streda 19. júla 2017

Čo sa stalo v poslednej dobe? | O narodeninách, depresií a Lane Del Rey


Varovanie hneď na začiatok: nie, s blogom nekončím, ak by sa stalo, že tak máte prvotný pocit z tohto článku, resp. názvu. Už dlhšie sa dejú rôzne veci, veci, o ktorých sa dozviete neskôr a hlavne veci, o ktorých si chcem prostredníctvom blogu s vami pohovoriť. To vyznelo fakt vážne a seriózne, ale ja za to nemôžem ľudia. Tento článok je akési zhrnutie poslednej doby - čo sa udialo, prečo blog trošilinku upadá (dnešným dňom to napravujem) a ďalšie veci, ktoré chcem s vami podeliť, nakoľko ste čitatelia tohto blogu a dalo by sa povedať, že aj mňa, nakoľko je blog mojou súčasťou. Takže hor sa do toho, nechcem zas, aby mal tento článok desať strán, preboha.


Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt three birthday
tá poleva navrchu vyzerá ako
hovienko, ale čo už
Ako prvú vec chcem spomenúť včerajšie TRETIE narodeniny blogu. Preboha živého, je možné, že toto knižné Univerzum mám (a má) už tri roky? Nemožné, ľudia, nemožné. Skoro by som tomu ani neuveril, keby neuverím šiestim nemožným veciam pred raňajkami - vlastne ich je teraz sedem, pretože vážne, ale vážne nedokážem uveriť tomu, že niečo ako "obyčajný blog" budem mať tri roky a bude pre mňa toľko znamenať. Tento tretí rok bol pre blog iný, aspoň si to tak myslím a dúfam. Tiež som sa zmenil, tiež si to len myslím a mám taký pocit, no ak áno, tak dúfam, že k lepšiemu. Blog za posledný rok poriadne rozrástol, je vás tu neuveriteľných 129, začo veľmi pekne ďakujem, úprimne. Vždy sa pozastavím nad tým, že keby bol môj blog pódium, stálo by pred ním 129 ľudí a to je celkom neskutočné. Taktiež som sa začal venovať knižnému instagramu, kde ma sleduje takmer 1700 ľudí a nespomínam to na to, aby som sa pochválil, ale na to, aby som znovu vyjadril vďaku vašej podpory. Fotenie mám veľmi rád, a aj keď nie vždy sa to podarí a chcem byť lepší, som šťastný, že sám moje fotky páčia. Keď už sme pri tých sociálnych sietiach, nespomínajte facebook. Ten upadá, a to sa ani nehanbím spomenúť, pretože fb neznášam. Je to pre mňa veľmi neprehľadné, príliš chaotické a síce som na facebooku niekoľko hodín denne, nie je to moje. Moje je definitívne instagram, samozrejme. Takže, ako teraz tak scrollujem príspevkom hore a dolu, tento odsek je celkom dosť rozsiahly, takže to sčista-jasna skrátim: som neskutočne šťastní, že môj blog stále sledujete, že články čítate a ešte stále som zmätený z čísla TRI, ktorým je očíslovaný počet rokov, ktorý blog má. Nikdy by som si nepomyslel, že sa to tak rozrastie a že blog bude patriť medzi jedny z mojich najobľúbenejších záľub vôbec.

Ďalšou témou, ku ktorej niečom dodám, je samotná aktivita na blogu. Ja viem, nepridávam v poslednej dobe články tak často, ale konečne a úprimne môžem povedať, že je to vďaka písaniu. K tomu sa vyjadrím vyššie. V čase, kedy píšem tento článok, som naplno rozhodnutý, že ak tento článok dopíšem, začnem písať ďalšie články a naplánujem ich. Spolu so mnou dúfajte, že ak publikujem tento článok, pustím sa aspoň do jedného ďalšieho. Peace.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt funny writer gifAko som spomínal, píšem, ako inak. Píšem, píšem, píšem. Jún a začiatok júla bol pre mňa dosť chaotický a zvláštny, čo sa týka písacieho kútika môjho ja. Doslova som preskakoval z nápadu na nápad, z príbehu do príbehu a z jedného sveta do druhého. Toľko prológov a prvých kapitol, čo som sa v júni a na začiatku júla napísal, ach, škoda reči. Vážne som nevedel, čo sa deje. Vždy som začal niečo nové, prestalo ma to baviť a tak som začal niečo zasa nové, čo sa mi zdalo lepšie - po chvíli ma aj to však prestalo baviť a tak to šlo a šlo až dokým som si konečne povedal, že tak to je vždy. Vždy vás budú pri písaní jedného projektu prenasledovať múzy, ktoré vám budú vkladať do hlavy ďalšie nápady. A viete čo? Tieto nápady vždy budú žiariť ako jediná hviezda na atramentovom nebi, ale vašou-spisovateľskou povinnosťou je to ignorovať. Dopísať, to čo momentálne píšeš a až potom sa vrhnúť na niečo iné, pretože to jedno svetlo (nový nápad) pri písaní niečoho iného sa bude zdať vždy lepšie, hoc to tak v skutočnosti nie je. Momentálne píšem jeden príbeh o mladom chlapcovi, ktorý sa chce stať spisovateľom, o diablovej dcére, všetko vo viktoriánskom období a nádychom starej rozprávky o dobre a zle. Som takmer na 50 strane, je to super ťažké na písanie, ale ľudia, toto je ten príbeh. Ten príbeh, pri ktorom konci sa aj sám rozplačem, príbeh, ktorý má all the feels a je to príbeh, ktorý chcem, aby si ho ostatní prečítali. Príbeh, ktorý v sebe nesie vážnejšie posolstvo a znamená viac, než sa na prvý pohľad zdá. Držte mi palce. Nie vždy to dotiahnem do konca.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt depression gifK ďalšej záležitosti, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je úplne iná než tie predošlé. A vážne teraz neviem, či sa do toho vôbec pustiť...ale nebudem sa s tým doťahovať: je to depresia. Nie tá, o ktorej sa rozprávajú znudené slečinky typu cuky-luky, čo nie je ani depresia. Ale skutočná depresia, tá, ktorá vo vás vytvára pocit, že ste uväznení vo vlastnej hlave, vo vlastnej mysli. Je to zvláštne, dodnes neviem, kedy sa to začalo a neviem, z akého dôvodu mi depresia navštevuje hlavu. Jednoducho sa to stane. A ľudia, verte, že je pravda, že depresia vás dokáže zasiahnuť v momente, kedy sa už-už chcete usmiať a začať smiať. Je to pravda. Je to niečo temné, zvrátené a neskutočne zložité, ale pravda? Je to istým spôsobom krásne, možno preto, že je to ta zložité. Posledný týždeň-dva, možno tri boli fajn. Aj keď som mal v niektorých chvíľach naprd náladu, nebolo to až tak zlé ako predtým. To, čo bolo predtým, ani nechcite vedieť. Viete, aký je najhorší pocit? Horší než fyzická bolesť?
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt lana del rey iphone wallpaperJe to pocit akejsi prázdnoty, pocit, kedy sa idete pretrhnúť z kože, aby sa vaša myseľ zastavila. Ale ona sa nezastaví, ste uväznený v nej na milosť a nemilosť. No s týmto vás nechcem trápiť a jediný dôvod, prečo to spomínam je, že to má dopad na všetko - vskutku aj na blog. Preto som niektoré dni napríklad nebol vôbec aktívny na instagrame, hoci často mám akýsi "fotiaci blog", kedy sa cítim totálne bez inšpirácie a keď chcem fotiť, odfotím proste len knihu sediacu na stole. Nuž, ale zanechajme túto temnejšiu tému tak, nech nás tu nestraší jak príšera pod posteľou. Ako tak znovu scrollujem hore a dolu, článok sa pekne a nepozorovane rozrástol. Popravde, chcel som spomenúť viacej vecí a vyjadriť sa k viacej témam, lenže som totálny idiot a naivka, pretože som si neurobil nijaké poznámky a teraz neviem, čo som chcel ešte spomenúť. Takže to asi necháme na potom. A aby to malo ako takú hlavu i pätu, na záver sem dám pár takých vecí z poslednej dobe.

Čo momentálne najviac počúvam? 
Všetko od Lany Del Rey. Mal som ju rád aj predtým, ale teraz ju milujem. Veď ona je totálna kráľovná, jej duša je nevinne krásna, vyzerá ako bohyňa a padlí anjel zároveň a jej hlas je ako spev, ktorý prichádzal zachrániť svet pred záhubou.
Čo momentálne čítam? Klamárov od E. Lockhartovej, celkom fascinujúci príbeh, Kráľovnú v tieňoch, ktorá je znovu badass, no len zo začiatku mätúca, pretože ju čítam po roku naposledy vydanej trojky Trónu zo skla.

Akú knihu si plánujem prečítať? 
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt panenka z kostíZombiovskú Alicu, vôbec síce neviem, o čom to je, ale chcem si to prečítať už strašne dlho. Ďalej plánujem čítať nejaké gotické či temné príbehy, pretože také vyslovene zbožňujem, na tbr zozname vedie Panenka kostí od Holly Blackovej, Smolná sezóna od Moiry neviemakej a A madness so descreet od Mindy Mcginnis. Samozrejme, tbr zoznam je nekonečný, takže chápete. Taktiež neskutočne túžim po rereadingu Hier o život. Žeby som zorganizoval akési spoločné čítanie? Asi. V poslednej dobe som bol strašne akýsi smutný, že sa na Hry akosi zabudlo, hoc je to srdcovka a zároveň klasika.

Aké články plánujem/čo môžete na blogu očakávať v blízkej budúcnosti? 
Definitívne recenzia na Joyland od S. Kinga, zabite ma, ale ja som si myslel, že som ju už napísal, doriti. Ďalej nejaké články, ešte neviem aké, chcel by som urobiť jeden o úzkosti a ako proti nej bojovať, hoci sa sem-tam aj tak vráti, chcel by som uverejniť nejaké drabble, pretože napísať sto slovový príbeh je sakra ťažké, ale k písaniu to nesmierne prispieva. Taktiež plánujem recenziu na Netvor je zver či na Predtuchu od autorky Strateného dievčaťa, pretože aj napriek tomu, že to má pár strán, sa chcem k tomu vyjadriť. Tiež by som chcel v blízkej budúcnosti zorganizovať 24 - hodinový čítací maratón, len sa modlím, aby sa aj niekto ku mne pridal.

Toto je celý článok, dúfam, že to nie ej strata času. Ďakujem, že ste si ho prečítali až sem, ďakujem za tri roky nášho internetového bookloverského priateľstva a dík zato, že moje články čítate, hoci často krát sú naprd a sú to len vykecávačky mojej tichej dušičky.
Prajem krásny zvyšok dňa, pekné počasie a málo komárov, pretože to sú fakt otravy. Ak máte čas na pokec, do komentárov mi napíšte, čo práve čítate, poprípade nejaké odporúčania na dobré príbehy či temné a gotické knihy, pretože nie som v nich až tak zbehlí. Už pálim, nechcem zdržiavať. 
Zdar.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý váš komentár a názor!