O chlapcovi, ktorý vyrastal na cintoríne | Kniha hřbitova

NEIL GAIMAN | 304 STRÁN | FANTASY | POLARIS

Neil Gaiman je jeden z najslávnejších a najobľúbenejších autorov-rozprávačov súčastnosti. Už predtým si ma získal svojim všedno-nevšedným príbehom Coraline, ktorá patrí medzi najobľúbenejšie po celom svete a radí sa do skupinky "dnešných klasík". Keď som Koralínu dočítal, musel som s Gaimanom pokračovať - a kniha, ktorou som tak urobil, je jeho jedna z najslávnejších, Kniha hřbitova - príbeh pripomínajúci Knihu džunglí pojednáva o chlapcovi, ktorý vyrastá na cintoríne po boku všakovakých fantastckých tvorov, od duchov cez ghúlov až po záhadných vrahov. Splnila táto kniha moje očakávania?

Túto knihu som dočítal už pred nejakým tým časom, takže ma ospravedlňte (a opravte) ak by sa stalo, že čosi dopletiem alebo niečo dôležité vypustím z hlavy. Ale. Chcete vedieť, či sa mi kniha páčila?

A čo ste to za človeka, že pochybujete? xd Samozrejme, že sa mi páčila, je to Gaiman a tieto jeho deso-sladké rozprávky ma snáď nikdy neprestanú baviť. Tak ako Koralína, aj Kniha hřbitova bola neskutočne skvelá a čítala sa jedna radosť.

Ako som vyššie spomínal, kniha je akýmsi "prerozprávaním" Knihy džunglí (avšak to "prerozprávanie" neberte vážne - je to iba také prirovnanie, ktoré vlastne vraví aj samotný autor) a preto sa zoznamujeme s obyčajným chlapcom, ktorý však vyrastal na úplne neobyčajnom mieste - v tomto prípade na cintoríne, po boku s duchmi a potom aj s inými nadprirodzenými schopnosťami. Veľmi ma bavilo, ako to autor celé poňal. Sledoval som totižto úplne obyčajného chlapca, ktorý však vníma náš svet akosi inak. Je to preto, že nevyrastal ako ja, ani ako vy. Jeho vnímanie sa mi nesmierne páčilo. Celá tá kniha má akosi takú jemnú myšlienku, ktorá sa skrýva v každej kapitole - čo je to smrť? Čo znamená? Čo znamená pre ľudí?

V priebehu celej knihy sa stretávame s postavami, s ktorými Nikto (to je ten chlapec) vyrastá. Napríklad Silas, ktorého som si ja osobne nesmierne obľúbil, je takým tým "typickým" otcom (až nato, že je duch), ktorý vie byť prísny a neústupčivý, no zároveň srdečný a milý. Niečo podobné autor urobil aj s pani Lupescu, ktorá ma nesmierne zabávala a scénky s ňou stály naozaj zato.
Neil Gaiman je naozaj majster slova. Príbeh rozvíja jedna radosť, postupne, pomaličky a skúsene, rozpráva ho tak, že samotné čítanie je možno väčší zážitok než príbeh. Niežeby som vravel, že príbeh bol horší, och, to nie, ten príbeh bol skvelý. Ale čítať Gaimanové slová, ich postupnosť a to, ako sú poskladané do viet...to je normálne čítací orgazmus. Gaiman je jednoducho spisovateľ s veľkým S. Príbeh je rozdelený do takých rozsiahlejších kapitol, ktorá je ako keby vlastným príbehom, ktorý sa potom spája s ďalším a ďalším, až napokon vytvoria ucelenú zápletku. V priebehu celej tejto prekvapivo krátkej knižôčky rastieme s Nikom, vnímame svet jeho očami, spoznávame jednotlivé postavy, no zároveň sa dozvedáme aj pravdu - jeho rodina bola totižto brutálne zavraždená a vrah pobehuje kdesi vonku, číha aj na Nika a chystá návrat.

Kniha je zábavná, veď si to viete predstaviť - chlapec pobehujúci po boku duchov na cintoríne plus Gaimanov svojský humor, ktorý prichádza k vám ako to najjemnejšie pošteklenie. Zároveň je však všetko podtrhnuté tou typickou gaimanovskou desivou hororickou atmosférou, pri ktorej máte pocit, že sa pozeráte do obyčajnej prázdnej tmy, avšak viete, že čosi na vás číha. Ja osobne milujem knihy, ktoré majú svoju atmosféru dýchajúcu na čitateľov a hoc pri tomto príbehu to nie je najdôležitejším prvkom, Gaiman si drží ten svoj štýl. Príbeh sa číta veľmi jednoducho, no ten štýl písania je čarovný, a to je snáď tá najlepšia kombinácia. Ako som spomenul už na goodreads, keď som dočítal túto knižôčku, mal som pocit, aký mávam pri tých naozaj úžasných knihách ako je Harry Potter, Nočný cirkus - ako opúšťať dlhoročného kamaráta. Kniha hřbitova bola nesmierne skvelá, dokonale vyvážená v pasážach, ktoré vás nechali v pomykove a ktoré vám vyčarili úsmev na perách. Kniha vás určite zaujme už od prvej vety nebudete sa vedieť dočkať konca. Od Gaimana som doteraz prečítal tri knihy (poviedky nepočítam), no môžem vám ho doporučiť všetkými desiatymi - a takisto aj túto knižku.

Mimochodom, kniha je prekrásne čierno-bielo ilustrovaná. Bola hotová radosť, keď som obrátil stranu a čakal ma tam ďalší krásny obrázok. Krásny príbeh - krásne ilustrácie = čo viac si želať!

(Inak, dopočul som sa, že v slovenskom preklade sa Nik, akože Nikto, volá Prelud. WTF?)

P E R C E N T U Á L N E   H O D N O T E N I E:  100%

Čítali ste túto knihu? Aký máte na ňu názor?

Páčila sa vám tak ako mne?
Chceli by ste si ju prečítať? Máte ju vo svojom tbr zozname?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Preškoly.sk
Prečítať si príbeh o chlapcovi, ktorý vyrastal na cintoríne, si môžete na tejto adrese.