utorok 17. apríla 2018

Odvaha ukrytá medzi riadkami | Zlodejka kníh

MARKUS ZUSAK | 480 STRÁN | VOJNOVÝ ROMÁN | IKAR

Svetoznáma kniha rozpráva príbeh malej Liesel, ktorá je vychovávaná adoptívnymi rodičmi v Nemecku. Na pozadí Druhej svetovej vojny sledujeme, ako Liesel dospieva a rastie, spoznáva sa s priateľmi a oboznamuje sa so svetom, aký je naozaj - je krutý, a aj krásny, ako slová, ktoré znamenajú pre Liesel viac než pre niekoho iného. Túto obyčajno-neobyčajnú rozprávku rozpráva samotná Smrť, ktorá pozoruje Liesel od samotného začiatku...


Zlodejku kníh snáď ani netreba predstavovať, zrejme ste ju čítali už poriadne dávno. Ja som sa k nej nikdy nedostal a aj napriek tomu, že ma zaujala a vedel som, že ju každý ospevuje, nemal som nejaké veľké nutkanie si ju prečítať. Vlastne ani teraz neviem, prečo som sa rozhodol do knihy pustiť, bolo to naozaj také spontánne rozhodnutie, možno preto, lebo celý ten humbuk akosi už dávno ustal. Medzitým som však videl film, ktorý sa mi veľmi páčil, hoci príbehy s tématikou o druhej svetovej vážne nemusím. 
Začnem rozprávačom, ktorý sa nám predstavuje ako prv. Ako iste viete, príbeh rozpráva samotná Smrť. To som o knihe už dávno vedel a ak mám byť úprimný, spočiatku som sa obával a bol som na pochybách, nevedel som si to predstaviť. Kniha je však napísaná priam majstrovským spôsobom a Smrť ako rozprávač bola neuveriteľne pútavá. Bolo fascinujúce, ako autor oživil túto postavu, nemyslel som si, že je dá akúsi hĺbku a vlastný príbeh. Napriek tomu som mal pri čítaní pocit, že Smrť je človek ako každý iný. Príbeh je svojim nezvyčajným rozprávačom obohatený o také ironické, či až humorné "tóny" daných viet a isté situácie odľahčuje, no čo je ešte zvláštnejšie je fakt, že tým odľahčením autor akosi zvýrazňuje dané okolnosti. Tak napríklad, Smrť opisuje ako niekto zomiera a hoci to opisuje ako niečo bežné, pre ňu samozrejmé a nezaujímavé a normálne, autor dáva tomu nový pohľad, kedy tú smrť človeka nevnímame ako v ostatných knihách, že niekto zomrel. 
Súvisiaci obrázokAko som spomínal, autor je pán spisovateľ a majster svojho remesla. So slovami to vie naozaj úžasne, jeho vety sa čítajú jednoducho, plynulo, no zároveň viete, že je to niečo unikátne a výnimočné, niečo, čo si budete pamätať snáď do konca svojho života. Podobnú vlastnosť dal aj Liesel, hlavnej hrdinke, ktorá vníma slová viac než ako iba slová. Postavám dal autor neuveriteľnú hĺbku a čo je naozaj takým dôkazom, že je v písaní famózny, je, že zo začiatku ich vôbec nepredstavuje. Nesnaží sa, aby si ste si postavy zamilovali a je to tak až do konca knihy. S každou jednou postavou je mu jedno, či si ju obľúbite a či nie, no v konečnom dôsledku áno, lebo ich vytvoril s takou precíznosťou, že z knihy takmer vychádzajú, tak veľmi sú realistické. Ukazuje ľudí, takých ako sú: dobrých, zlých, krutých a milých, takých, že každý má všetky tieto vlastnosti, dokonca aj samotná Liesel, ktorá občas nerobí tie najlepšie rozhodnutia, no vždy sa akosi z toho poučí. To isté však robí aj so samotnou Druhou svetovou vojnou. Páčilo sa mi, že nehovoril stále a strojene, že vojna je hrozná, vojna je hrozná, vojna je hrozná. Áno, my vieme, že vojna je hrozná, a úplne aj zbytočná. Markus ju nám však priblížil a namiesto toho, aby ju čitateľom opisoval, čitateľa schytil za golier a vtiahol ho do príbehu, kde tú vojnu môže prežívať s postavami.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt book thiefNesmierne sa mi páčilo, ako sa autor dotýkal mnohých tém, ktoré sú nám dobre známe a prelínal ich a spájal dokopy. Dospievanie, priateľstvo, byť sám sebou, diskriminácia, vojna, predsudky a verte, že Zlodejka kníh je ešte o veľa ďalších veciach týkajúcich sa života. Kniha je preplnená nádhernými myšlienkami a citátikmi a najviac sa mi na nej páčilo to, čo v nej znamená slovo. Autor ukazoval, aký majú dopad, ako veľmi môžu ublížiť a zároveň hojiť a robiť ľuďmi šťastnejšími. Hoci mi bolo pri konci ľúto, že musím zatvoriť knihu a opustiť tieto postavy, ten koniec bol napísaný takým spôsobom, ako by ste vodili svojho malého súrodenca za ruku, zatiaľ čo on po cestičke rastie a rastie a teraz nastal čas ho pustiť, lebo už je veľký. Musím sa však priznať, že istým spôsobom ľutujem, že som najprv videl film, lebo celú tú knihu by som prežíval oveľa intenzívnejšie a prečítal by som ju aj na jeden záťah, lebo kniha sa číta naozaj rýchlo a je tak veľmi pútavá, že si neustále vravíte "iba jedna ďalšia kapitola", hoci skončíte o sto strán neskôr.
Zlodejka kníh je úžasná kniha plná hlbokých myšlienok, nad ktorými by sa mali pozastaviť všetci ľudia a preto by ste si túto knihu mali prečítať, ak ste doteraz tak neurobili. Vedzte, že nebudete ľutovať. Ja som si knihu prečítal neskôr, a hľa, je to jedna z mojich nových najobľúbenejších kníh.



P E R C E N T U Á L N E   H O D N O T E N I E:  100%

Čítali ste Zlodejku kníh? Páčila sa vám tak ako mne?
Videli ste najprv film, alebo ste prv čítali knihu?
Zaradila sa medzi vaše najobľúbenejšie knihy?

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem Preškoly.sk
Prečítať si príbeh o Liesel, okolo ktorej slová páchajú snáď tú najväčšiu škodu, môžete na tejto adrese.
 instagramfacebookpinterestyoutubetwitterinstagram

1 komentár:

  1. Zlodejku som čítala už dávnejšie, ale je to jedna z tých, ktorá ma podnietila čítať viac a viac. Tiež ju pokladám za jednu z mojich najobľúbenejších a rada sa k nej stále vraciam. Skvelá a páčil sa mi aj film, aj keď knižka sa mi páčila viac, ako vždy hh.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý váš komentár a názor!