utorok 24. apríla 2018

Polnočné arabesky || Odrazy smrti

Ako som včera sľúbil, dnes oficiálne pridávam na blog prvý príbeh z Polnočných arabesiek, avšak nastala drobná zmena. Mal som na pláne publikovať príbeh o chlapcovi a knižnici, ktorý som včera sľúbil, ale keďže sa tohto príbehu istým spôsobom obávam a cítim sa neisto, rozhodol som sa pridať iný príbeh, tento je o akrobatovi, pre ktorý som sa rozhodol, úprimne, preto, lebo si myslím, že je lepší a viacej dokáže zaujať a "navnadiť" vás. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť a že si čítanie tohto kratučkého príbehu z desiatich viet užijete!


O D R A Z Y   S M R T I
Akrobat bol neuveriteľne talentovaný. 

Popri svojej milej, ktorá bola tak zabraná do chaotického, no ladného mačacieho umenia, že si ho temer ani nevšímala, Akrobat tancoval, skákal cez obruče a vytváral jedno z tých najkrajších predstavení na celom šírom svete – elegantnými pohybmi svojich modrých končatín pripomínajúcimi vzduch zachytával emóciu takú, aká bola: surovú. 

Radosť, šťastie, hudba pripomínala nasýtenú myšičku, ktorá s úsmevom poskakuje za svojou matkou; smútok, opovrhnutie, búrlivý hnev chaoticky trieskajúci do kladiviek čiernobielych kláves klavírneho krídla v pozadí, prázdnota zosobňujúca ticho, a láska, ktorá občas hojila a občas trieštila. 

Akrobat urobil premet a talentované dievča, s tvárou ani obrážtek, urobila čosi podobné: náhle sa ozval nadšený a búrlivý potlesk. 

Jej tvár, ach, nebesia, jej tvár: pokožka čistá ako mlieko, nie modrá a neprirodzená a monštruózna ako tá jeho; okále zvedavé a jantárové akoby v nich praskali žeravé iskry, líca jemne ružové, ako keby ste ich iba pred chvíľou uštipli medzi prstami, dokonale vykrojené pery so štipkou trpkosti, ktorou bola drobná šošovička nad nimi. 

Akrobat bol do nej zamilovaný odkedy ju po prvý krát spoznal a odkedy ho prvý krát rozosmiala pri vtipe o rozprávajúcej žabe-klamárke: no jeho milá onedlho odišla, zanechala pódium iba pre neho. 


Akrobat teda pokračoval vo svojom umení – bolo krásne, čarovné a ohavné zvnútra, plné zloby a nehynúcej lásky, presne to, čo robí umenie umením: niečím, čo nie všetci dokážu pochopiť. 

No ako sa chudáčisko mladý chlapec snažil, obecenstvo sa pomaly, ale isto začalo rozpŕchať: ľudia odchádzali, pomaličky sa zberali preč a Akrobata s modrou pokožkou a zašpicateným chvostom si vôbec nevšímali, dokonca i keď urobil zaujímavý a nevídaný premet vo vzduchu sprevádzaný blikotajúcimi iskričkami farby lapisu lazuli, nedokázala ho oceniť ani jedinká smrteľná dušička. 

Akrobat sa teda stiahol do úzadia, aj opony sa zatiahli, svetlá postupne pohasli a so zaslzenými očami vošiel do svojej šatne; na toaletnom stolíku mal fotografie svojej lásky a oblé zrkadlo bolo vysvietené žiarovkami. 

Keď sa doň Akrobat zahľadel, uvedomil si, že nie sú to slzy, kvôli ktorým sa v ňom nevidí.

2 komentáre:

  1. Ahoj :) už dávnejšie som ti chcela napísať komentár pod túto poviedku, no zabudla som na to. Ale lepšie neskoro ako nikdy!
    Ešte mimo poviedky však musím spomenúť jednu vec. Design blogu ♥ Ó dobrotivé nebesá, vyzerá to úplne úžasne. Ak v nejakom odvekom vesmíre existuje svet esteticky krásnych blogov, mám pocit, že ten tvoj tam vládne :) Naozaj klobúk dolu pred všetkou tou prácou, ktorú dávaš do instagramu aj blogu... Si veľmi šikovný.
    A tvoja poviedka... Páči sa mi. Samozrejme, nie je to žiaden Patrick Ness, no práve o to ide. Už len názov celého súboru poviedok je originálny a presne tak to pokračuje i ďalej. Píšeš naozaj tajomne a tak nejako svojsky. A to je naozaj dobrý začiatok. Tvoja tvorba presne odráža ten umelecký kus tvojho ja a celé to pôsobí veľmi odlišne, no o to viac mám pocit, že čítanie toho, čo si napísal, mi dáva niečo do života.
    Každopádne verím, že raz, keď už budeš mať za sebe tisíce výnimočných príbehov ako je tento, a tvoja umelecká myseľ dostane neobyčajný nápad, budem v ruke držať tvoju knihu. Takže len tak ďalej. A verím, že aj ty sa podobne ako Akrobat raz zahľadíš do zrkadla, no neuvidíš sa v ňom. A budú to práve slzy, čo to zapríčinia. Slzy šťastia nad tvojou prvou vydanou knihou ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto je asi najkrajší komentár, ktorý som kedy dostal ♥ Nesmierne ma potešil a zlepšil mi náladu, neviem ani ako mám poďakovať :) Nesmierne si to vážim a som strašne rád, že sa ti príbeh páčil a aj samozrejme blog, naozaj sa usilovne snažím a čítať niečo takéto tomu dáva zmysel.
      Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem za taký krásny komentár, stihol som si ho prečítať už asi tri krát, ihneď mi zlepšil deň :))

      Odstrániť

Ďakujem za každý váš komentár a názor!