pondelok 23. apríla 2018

Polnočné arabesky || Úvod

Ahojte, knihomoli! Po pár dňoch sa znovu vraciam, aj s trošku "inovovaným" vzhľadom blogu, ktorý mne sa osobne veľmi páči a budem veľmi rád, ak mi napíšete, čo si o ňom myslíte - no dnes som sa rozhodol na blog uverejniť niečo, o čom som premýšľal nespočetne veľa krát a neuveriteľne dlho, no vždy som sa neodhodlal a radšej som si to nechal pre seba, zo strachu, že sa za to budem hanbiť a že je to strašné.
No napriek strachu som mal veľkú túžbu to takto "verejne" publikovať a už dlhšie som chcel na blog zavesiť niečo z mojej tvorby. Keďže momentálne píšem svoju knihu (o ktorej sa vykecám niekedy inokedy), už strááášne dlho som nezažil ten pocit dokončenia niečoho. Spisovatelia ten pocit poznajú, aký je skvelý a úžasný, keď napíšete koniec príbehu, dokončíte ho a uľavíte si, hoci vás čaká ešte mnoho úprav a prepisov. Tento pocit mi dlhú dobu veľmi chýbal a často ma pri písaní knihy paralyzoval a spomaľoval, lebo som myslel iba nato, ako asi musím byť mizerný, keď už neskutočne dlhú dobu nedokážem niečo dokončiť.
Tu sa zrodil na nápad na krátke príbehy. Poviedky sem-tam píšem, väčšinou cez leto, lebo mám počas prázdnin veľa času, no na blog by boli celkom dlhé, lebo vždy sa rozpíšem a poviedka má aj desať strán. A keďže sa v písaní naozaj snažím a chcem byť každým dňom lepší a lepší, rozhodol som sa, že každý víkend napíšem jednu drabble, iba pre seba. (Drabble, ak náhodou neviete, je stoslovový alebo dvestoslovový príbeh.) No keďže, ako som spomínal, sa často rozpisujem a strácam v snových krajinách, tých sto či dvesto slov bolo pre mňa príliš málo. A tak som urobil akýsi kompromis - desať viet. Príbeh zložený z desiatich viet.
Hoci aj tu sa sem-tam prihodili ťažkosti a niekedy som musel aj tri vety potlačiť do jednej, myslím si, že je to skvelý nápad. Jednak si tak precvičujem písanie, skúšam niečo nové, lebo krátke príbehy nepíšem často a navyše mám čo publikovať na blog, čo ma nesmierne teší a zároveň zastrašuje.
Ako ste si mohli všimnúť z názvu, celú túto "zbierôčku" som nazval Polnočné arabesky - nič originálne, jednoduchý názov, nejako som nad tým dlho neuvažoval. Dnes som z priečinka na ploche vybral jeden príbeh, ktorý pre mňa znamená viac ako tie ostatné. Je totiž o chlapcovi, ktorý príde do knižnice a na blogu vyjde zajtra ako prvá časť tohto "rádoby" projektu xd.

Dúfam, že sa vám budú tieto kratučké príbehy zložené z desiatich viet páčiť a že ja sa za ne nemusím hanbiť. (Za prípadné preklepy sa naozaj ospravedlňujem, no niekedy to na displeji nespozorujem aj napriek tomu, že som tie vety čítal snáď aj desať krát po sebe.)

(Ten obsah si nevšímajte, tam budem vkladať linky na jednotlivé príbehy.)


O B S A H

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý váš komentár a názor!