pondelok 31. decembra 2018

AKO VYZERAL ROK 2018?

Ahojte! Ako ste sa za posledné dni mali? Dúfam, že ste si sviatky užili najväčšmi, ako to len šlo a že dnešok taktiež trávite niečím, čo vám robí radosť. V dnešnom článku som sa rozhodol, že zhrniem rok 2018 tak, ako som ho vnímal ja - a popravde, už strašne dlho mi chýbalo na tomto mieste sa rozpísať, takže už vopred vás upozorňujem, aby ste si pokojne zobrali k tomuto postu nejaký koláčik či inú maškrtu, lebo bude dlhší ako zvyčajne.

Začal by som asi takým všeobecným zhrnutím - a síce, ani neviete aký som len šťastný, že sa rok 2018 konečne končí. Nemôžem zasa povedať, že to bol vyslovene zlý rok, ale taktiež nepatril medzi tie najlepšie. Na 2019 sa nesmierne teším a ak ste si nestihli ešte uvedomiť, je to posledný rok, ktorý sa bude končiť na násť, no i bez toho dúfam, že bude výnimočný a lepší než ten predošlý, pre mňa i pre vás. Ale vráťme sa k podstate tohto článku. Rozhodol som sa, že sem napíšem pár takých "výrazných" udalostí, ktoré sa mi odohrali v tomto roku, tak dúfam, že vás zaujmú, a rozhodol som sa, že ich zhrniem v jednotlivých bodoch. Takže poďme nato.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt 2018 meme

1. SMÚTOK, VŠETKO IDE DO PEKIEL A SVETLO NA KONCI TUNELA
To neznie ružovo, však? Uisťujem vás, pokúsim sa nebyť dramatický - a neobkecávať, lebo mám toho na mysli veľa.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt i dont feel anything memeAk čítate môj blog už dlhšiu dobu, poznáte ma, alebo ste ma stihli spoznať, možno viete, že z času na čas ma napadne depresia, vybehne na mňa spod postele a nečakane zaútočí vtedy, kedy to najmenej čakám. Nebojte - tento článok nebude o nej, no je dôležitou postavou v tomto príbehu. Ak mám do hrsti zobrať prvú polovicu roka 2018, úplnou pravdou je, že táto polovica sa niesla v tieni práve tej depresie. Nesmierne ma štvala škola a kvôli tomu, čo sa odohrávalo vnútri, som úplne zabudol na vonkajšok - inými slovami, mal som pocit, akoby som nič nestíhal, školu som ledva ledva ukočíroval, všetko mi pripadalo ako voda, ktorá mi preteká cez prsty.
Táto depresia sa však neskôr ukázala i v písaní. Možno si pamätáte, ako som skákal z projektu na projekt, z nápadu na nápad. Písanie je pre mňa ako dýchanie, je to to, čo milujem, čo rád robím a čo chcem robiť. Písať, písať, písať. Ale ak sa bavíme o tomto období, ako vravím, nebolo ružové - a písanie nebola výnimka. Myslel som si, že totálne končím. Že písanie bol dosiaľ iba chabý koníček, že som sa nijako nezlepšil a všetko môžem zahodiť za hlavu, lebo sa mi nikdy nesplnia sny a ciele. Snažil som sa tak veľmi - zlepšovať, písať a podobne -, no mal som pocit akoby sa iba všetko zhoršovalo. Načal som xy nápadov, napísal som z nich zopár desať strán, bum, skončil som a načal druhý. V nijakom nápade som však nenachádzal radosť, nadšenie. Cítil som sa úplne mizerne a v mojej mysli, nech som akokoľvek proti tomu bojoval, odznievalo iba to, že nech sa snažím, ako sa snažím, nikdy nedocielim to, čo chcem.
A vtedy sa to stalo - nech to znie akokoľvek prosto, je to tak - svetlo na konci tunela. No prv, než poviem, čo týmto svetlom je, poviem vám krátky príbeh predtým: ako som spomínal, nedokázal som sa "pripútať" k jednému nápadu, čím troskotala moja snová cestička k napísaniu knihy. A keďže som bol úplne v koncoch, vravím si, "prečo nepísať poviedky?". Pri nich môžem písať o toľko nápadoch, o koľkých len budem chcieť. A tak som sa pustil do krátkych príbehov a poviedok - ktoré ma znovu vrátili do sveta písania, veľmi ma o ňom naučili a píšem ich rád dodnes. 


2. MCF, WONDEREXPRESS A NOVÝ ZAČIATOK
Príbeh pokračuje tak, že v jednu aprílovú víkendovú noc som zo seba random vypotil poviedku bližšiu môjmu srdcu, než som čakal. Je o chlapcovi, ktorý práve bojuje s depresiou - a v jednu daždivú noc pristane na jeho záhrade vagón, ktorý ho povozí po celom svete (aj vesmíre), pričom chlapec spoznáva samého seba, čaro sveta a zázraky, ktoré skrýva vtedy, ak viete, kde hľadať. Znie to šialene, čo? No nech je tento príbeh akokoľvek divný a bláznivý, má u mňa špeciálne miesto - a nech zniem akokoľvek sentimentálne, je to akoby kúsok zo mňa. Poviedka sa volá WonderExpress a v blízkej dobe ju plánujem opraviť a potom dať buď na blog, alebo na wattpad. Dôvodom, prečo ju chcem zverejniť je to, že hoci neviem, či sa bude páčiť alebo nie, viem, že sa v nej niekto nájde. Či to bude jeden človek alebo piati, viem, že tá poviedka niekoho zaujme. Niekoho emócie budú podobné ako emócie hlavného hrdinu a bude sa cítiť menej osamelo, menej samostatne ako predtým.
No, ale vráťme sa z príbehov do reality. Išlo o to, že hoci som napísal túto poviedku, s ktorou som bol spokojný a nadšený, stále som bol "posadnutý" tieňom spomínanej depresie a akejsi osobnej krízy a tak som sa ustavične snažil z nej vyviaznuť. A čo sa týka písania, chcel som vedieť, či stojí za to. Znie to sprosto, veď prečo by na tom nemalo záležať, keď je to niečo, čo mám rád? Nuž, povedzte to Adriánovi v máji 2018 a neveril by vám.
A tak som poslal WonderExpress - hádajte kam - do Martinus ceny fantázie. Ja viem, ja viem - aký šialený nápad, všakže? Vedel som, že to je úplne "potrhlé", veď ľudia, čo tam svoje príbehy posielajú, ich prepracovávajú a tvrdo na nich pracujú celé mesiace. Čo si o sebe myslím, že tam posielam poviedku, ktorú som zo seba doslovne "vypľul" niekedy v apríli a iba pár krát ju opravil? Nuž, ale ja som chcel vedieť názor. To je to, čo som chcel vedieť a nevedel som to - ako píšem? Má to cenu? Dokáže to niekoho zaujať, alebo som zúfalý prípad? A vždy jeden z porotcov MCF je človek, ktorý poviedky verejne hodnotí, či už článkov alebo vlogov ako tento rok, ktoré mal na starosti Juraj Búry. A ak ste tieto vlogy sledovali, určite viete, aký len bol Juraj prísny, no zároveň veľmi profesionálne poviedky hodnotil. Dokázal v nich vytknúť každú chybu, no zároveň spomenul aj dobré stránky, v čom sa treba zlepšiť a čo dotiahnuť a jeho názory boli úplne úžasné. Vždy ma akosi naučil niečo nové, objasnil a podobne.
No a potom prišiel vlog, v ktorom bolo aj hodnotenie mojej poviedky. A dodnes tomu neviem uveriť, ale WonderExpress získala DESAŤ BODOV! Ja viem, tie veľké písmenká sú nanič, ale musel som. DESAŤ! To bol plný počet - a ani si neviete predstaviť, aký zaskočený a zároveň nadšený som bol. Jurajovi Búrymu nesmierne ďakujem (keď povedal, že to malo gaimanovský štýl, skoro som skolaboval), jednak za to, že sa mu poviedka páčila, no z veľkej časti za to, že ma vytrhol z mojej ťažkej a toľko omieľanej krízy. Hoci sa WonderExpress nijako vopred neposunula, bol som veľmi nadšený, čo ma zasa hnalo v pred v mojom písaní. 


3. STARO-NOVÝ NÁPAD, DOSPELOSŤ JE MÝTUS A READING CHALLENGE
Po tom, čo sa moja kríza skončila, som sa "pozviechal" na nohy, nakopal depresiu do jej krivých zubov (mám pocit, že ma nikdy neopustí - sem-tam sa vráti, ale ja ju vždy neochotne privítam ku stolu, ponúknem jej, čo je nachystané a potom ju vyhodím z dverí) a utriedil myšlienky. Čo sa týka písania, začal som písať knihu, ktorú som už kedysi písal - veľmi, veľmi dávno, no uložil som ju do šuplíka, pretože to bol na mňa príliš veľký nápad a ja som mal pocit, že to nebudem môcť utiahnuť.
Hádajte čo - ešte stále to je veľký nápad, veľký a zložitý príbeh, ale sa snažím. Snažím sa z celých síl, snažím sa ako viem a hoci mám týždne, kedy nenapíšem súvislej vety, viem, že usilovne napredujem vopred. Viem to, pretože sa fakt snažím a viem to, pretože vo všetkom som lenivý. Ale v písaní nie.
Momentálne mám napísaných asi 50 strán a nesmierne ma to baví, i keď je to miestami dosť náročné. Ak mám niečo o tej knihe povedať, tak je o nemom chlapcovi, ktorý je snívačom do kosti, a o tom, ako sa dostane na miesto, ktoré vyslovene dýcha zázrakmi a mágiou. Je tam muž, ktorý má čarovný dáždnik a ktorý by najradšej pokryl celý svet trblietkami, súrodenci, ktorí utečú z domova a sú príliš veľkí na svoj vek a jeden veľmi krásny záporák, ktorý istotne nie je z tohto sveta a vždy, keď príde, narobí iba zlobu a zomrú všetky sovy. Do jednej. Tento príbeh znamená pre mňa veľa, je veľmi osobný a je takou oslavou snov a rojkov.
Ale o tom potom. A ako ste si mohli všimnúť, dosiaľ tu hovorím iba o písaní - lenže viete, ja som taký hobit. Papám, relaxujem, čítam a píšem. To je moja pracovná náplň.
No ale aby som to vynahradil, spomeniem moje osemnáste narodeniny, ktoré sa konali 10.novembra. Ako vravím, v ten deň som sa stal dospelým - a spomínam to iba preto, aby som povedal, že dospelosť je mýtus. Ale totálny. Je to iba jednotka a osmička, nič viac a nič menej. 
Nesmiem však ešte zabudnúť na čítaciu výzvu, ktorá sa v januári začala číslom 110. Ani neviem, ako sa to stalo, prekročil som ju s počtom prečítaných kníh 140 - a ja na tento rok, čo sa týka čítania, som nesmierne hrdý. Čítal som veľa rôznych kníh z rôznych kútov a to ma taktiež určite posunulo vpred. Avšak zoznam najlepších a najhorších tohtoročných čítaní si nechám na budúce.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt being adult meme

4. NAJLEPŠIE FILMY A SERIÁLY
Rozhodovať a vyberať najlepšie filmy do top pätice bude veľmi ťažké. Ale po dlhom uvažovaní som sa rozhodol takto:

- Podoba vody
- Ja, Simon 
- Daj mi tvoje meno
- Najväčší showman
- Fantastické zvery 2

Ak by ste chceli vedieť tie najhoršie, tak to je na dlhé premýšľanie, pretože si väčšinou filmy, ktoré ma nezaujmú a nepáčia sa mi, nezapamätám a úplne ich vyhodím z hlavy. Avšak medzi najväčšie sklamania a najhoršie snímky určite patrí Venom (ktorý ma zaujal iba potitulkovou scénou) a Aquaman, ktorý bol veľmi slabý, i keď nasilu chcel viacej a navyše pritiahnutý za vlasy, ale v horšom slova zmysle.
Tento rok však bol veľmi bohatý na seriály a ja som si našiel niekoľko miláčikov. American Horror Story: Apocalypse nás, fanúšikov, poctilo návratom niekoľkých obľúbených postáv, a mne sa aj napriek všetkým jej muchám séria veľmi páčila. Taktiež som tento rok sledoval úžasný, elegantný, krvavý a vášnivý seriál Penny Dreadful, ktorý je umeleckým dielom do najmenšieho detailu. No a potom prišla napríklad taká Sabrina od Netflixu, ktorá mi doslova učarovala.


5. READING CHALLENGE NA ROK 2019 A PREDSAVZATIA
A keďže je tento článok zhrnutím roka 2018, istotne nemôžem zabudnúť na rok, ktorý je už za dverami a netrpezlivo na ne vyklopáva. Čo sa týka čítacej výzvy, dám si 120 kníh, tak dúfam, že to zvládnem, nakoľko som tento rok výzvu ešte i prekročil a to som sa nijako nesnažil ako predtým.
A čo sa týka môjho osobného života, nejaké špeciálne predsavzatia si nedávam - na také už nie som a nikdy sa nedodržia, je to skôr taká hlupučká tradícia než si naozaj určiť nejaké ciele, ktoré by sme chceli splniť. Ale určite musím povedať, že by som chcel dopísať a teda ďalej pracovať na mojej rozpísanej knihe a popremýšľal o vysokej škole. 
Tak mi držte palce, nech sa z toho nezbláznim - a ja zasa držím palce vám. Dúfam, že bol pre vás rok 2018 zaujímavý a do toho nového vám prajem len a len to najlepšie. Užije si Silvestra ako najlepšie len viete, či pri knihe, alebo filmovom maratóne alebo pri delobuchoch (dávajte si pozor guys!), to už viete iba samy.
Uvidíme sa v 2019!
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt fireworks gif

A čo vy? Ako vyzeral váš rok 2018?
Splnili ste svoju čítaciu výzvu? Aké filmy boli pre vás najlepšie a najhoršie?
Dostali ste sa k nejakým novým seriálom?
Koľko kníh by ste chceli prečítať v budúcom roku?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý váš komentár a názor!