NOVODOBÝ EDGAR ALLAN POE || CO NÁM OHEŇ VZAL

MARIANA ENRIQUEZ | 180 STRÁN | HOROR, MYSTERY | HOST

Argentínska spisovateľka Mariana Enriquezová so svojou prvou zbierkou poviedok zožala celosvetový úspech - kniha sa preložila do mnohých jazykov a mnohí literárni kritici označili autorku za novodobého Edgara Allana Poea "v sukniach", a to vraj pre spôsob, akým rozpráva svoje príbehy. V zbierke s názvom Co nám oheň vzal nám ponúka dvanásť príbehov, ktoré desivým a zároveň uhrančivým štýlom opisujú rôzne ľudské povahy a sociálne a kultúrne problematiky.



O knihe som zo začiatku nevedel veľa. Iba to, že zožala celkom slušnú chválu a že autorku prirovnávajú k jednému z mojich najobľúbenejších autorov. Získala si ma však až vo chvíli, keď som prepadol čítacej kríze (s ktorou mimochodom ešte stále bojujem) a mne sa nechcelo čítať absolútne nič - teda až okrem scenárov, ktoré čítam naozaj rád a potom poviedok, ktoré mám stiahnuté v mobile. No a keďže sa môj hľadáčik zúžil z románov na poviedky, knižka Co nám oheň vzal bola jasnou voľbou. Je kratučká a hoci ja som si dal načas a nijako som neponáhľal, pokojne sa ňou môžete prelúskať behom pár hodín. 
Začal by som práve tým prirovnaním k Edgarovi Allanovi Poeovi - čím chcem vyjadriť vlastne svoj súhlas. Autorka je naozaj takým novodobým Edgarom v šatách. A často to ani nevychádza zo samotných príbehov a ich zápletiek, ale skôr zo spôsobu, ktorým autorka svoje myšlienky dáva na papier, a z pocitu, ktorý ako čitateľ pri čítaní cítite. Dvanásť poviedok v tejto zbierke je fakt pestrých. Autorka prejde od vrážd cez špinavé a nebezpečné mestské uličky až po izbu, v ktorej je snáď celú večnosť zatvorený človek a jedinou známkou jeho života je farebná guľôčka pri mene na jeho čete, čo je fakt biedne. No či ide o posadnutý dom alebo nákupný zoznam, spisovateľka dokáže všetko napísať tak, že z toho budete cítiť neuveriteľne ťaživú a pochmúrnu atmosféru. A ja osobne takú cítim vždy, keď čítam Poea, a to som si to dokonca overil i pred pár dňami, keď som si znovu prečítal niekoľko jeho príbehov, ktoré sú moje najobľúbenejšie.
Mariana Enriquez robí to, čo Poe - z jej poviedok nesrší a ani necítite strach, pretože autorka, hoci sú poviedky označované za horor (čo môže v istom spôsobe niektorých čitateľov možno i sklamať), sa vás nesnaží vystrašiť. Ona totižto robí čosi ešte horšie - vytvára vo vás tiesnivý pocit plný temnoty a pochmúrnosti, zavádza vás do tých najtemnejších a možno i najzvrátenejších predstáv, ktoré však plynú z ľudských činov, podstát a myšlienok. V tom istom čase však trefným a surovým štýlom písania opisuje ľudské vzťahy či sa vyjadruje ku kultúre a rôznym sociálnym problémom, čím, samozrejme, zbierka naberá ešte väčšiu hĺbku. 
Niektoré poviedky sa mi, samozrejme, páčili menej, niektoré viac. Niektoré si presne pamätám doteraz, pretože niečím zarezonovali a niektoré si pamätám iba zhruba. Jedna vec mi však po dvoch, troch poviedkach začala vadiť - a to síce autorkin písací štýl. Áno, je naozaj uhrančivý, trefný a skvelý a je vidieť, že autorka je rozpísaná, ide rovno do koreňa veci a neotáľa - napriek tomu by som však väčšmi ocenil, keby skúša niečo nové. Každá poviedka je napísaná jedným hlasom, aspoň ja som to tak cítil a vnímal - a mne by autorka ulahodila viacej, ak by tu a tam toho rozprávača (pri ktorom som mal pocit, že je to vždy práve ona) ozvláštnila. 
Napriek tomu však poviedkam nemám čo vytknúť, Mariana vám v každej ponúkne plejádu temných predstáv a na svoje si príde naozaj každý - či už fanúšikovia typických hororových desov, nadšenci výjavov nie práve pre najkrehkejšie osoby či jednoducho milovníci kvalitných poviedok. Mne osobne sa páčila poviedka s názvom Zelená červená žlutá, ktorá je práve o tom zatvorenom chalanovi, o ktorom vieme, že žije, iba z internetu. Cítil som z nej najlepšiu atmosféru a veľmi sa mi páčilo, ako týmto psycho príbehom autorka kritizuje práve nesprávne/nezdravé používanie sociálnych sietí. No a samozrejme, posledná a rovnomenná poviedka ako aj zbierka, Co nám oheň vzal, bola priam majstrovská. Surová, zároveň poetická, temná a odzrkadľujúca svet okolo nás. Taká je i celá zbierka Mariany Enriquezovej, ktorú už teraz sledujem a neviem sa dočkať kým sa pustím do jej ďalšej práce.


P E R C E N T U Á L N E   H O D N O T E N I E:  85%

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem PreŠkoly.sk
Knihu si môžete zakúpiť na tejto adrese.

Čítali ste knihu Co nám oheň vzal? Ako sa vám páčila?
Čítali ste autorkine ostatné diela? 
Čo na ne vravíte?

Komentáre