O ŽIVOTE A LÁSKE || NESNESITELNÁ LEHKOST BYTÍ

MILAN KUNDERA | 344 STRÁN | ROMÁN | ATLANTIS

Milovaná a oceňovaná klasika francúzsko-českého autora je melancholickým, filozofickým a zároveň romantickým rozprávaním o živote intelektuálov a umelcov po sovietskej invázií. Tomáš, lekár, je nútený opustiť republiku. Tereza, jeho manželka, nevie o jeho mnohých milenkách, medzi ktoré patrí aj Sabina, talentovaná maliarka - a ďalšou postavou je i Franz, profesor. Klasický román Milana Kunderu spája tieto svojrázne postavy, opisuje ich vnútro i svet, dokonca i to, ako vnímajú takzvanú "neznesiteľnú ľahkosť bytia".


Knihu som mal v hľadáčiku už nesmierne dlho. Často krát som ju videl na Goodreads či na rôznych iných sociálnych sietiach, pričom mi vždy pozornosť uchopil práve ten výnimočný názov, ktorý vo vás určite vyvolá túžbu zistiť, čo za sebou skrýva. Ja som sa teda na knihu chystal už dosť dlhý čas, no a keďže prišli prázdniny, rozhodol som sa do knihy pustiť práve teraz.
Neznesiteľnú ľahkosť bytia som dočítal iba pred niekoľkými minútami, možno tak desiatimi, takže mám toho čo povedať - no paradoxne neviem kde začať, nakoľko sú moje pocity úplne čerstvé.
Začnem asi tým, že táto kniha sa u mňa radí medzi tie čítania, počas ktorých sa cítim ako rozdvojená osobnosť. Každý môj názor na tento román je nejak polarizovaný, takže určite viete pochopiť, ako sa asi cítim, som dosť zmätený, neviem sa presne rozhodnúť.

Začnem asi tým, čo sa mi na tomto diele páči najviac. A to je štýl písania. Ľudia, tento román je napísaný tak prekrásne...slová plynú ako voda, prichádzajú k vám ľahko, vety sú veľmi prirodzené, a hoci veľkou časťou autorovho jazyka sú filozofické odbočky a výklady (ku ktorým sa vyjadrím už čoskoro), všetko je napísané ľahko a svižne, čo ma hneď na začiatku knihy veľmi potešilo. Osobne totižto nemusím klasiky, ktoré sú napísané tak, že vetu čítate tri razy po sebe a aj tak jej rozumiete jeden krát - v Neznesiteľnej ľahkosti bytia, hoci je jazyk vyšperkovaný, krásny, poetický a lyrický, sa kapitoly čítajú jedna radosť. Sú krátke, čo je u mňa ďalšie plus a v príbehu sa nikdy nemusíte pozastavovať pre to, že by bolo niečo napísané tak zložito, až by ste tomu nerozumeli. 

No a tu sa chcem vyjadriť práve k tým filozofickým odbočkám. Osobne ma nesmierne bavili, rozšírili mi obzory, v niektorých prípadoch som si isté pasáže prečítal i dva razy, pretože sa mi veľmi páčilo, ako bystro a pozorne boli napísané. Avšak i tu som po nejakom čase začal vnímať čosi, čo mi tam vadilo - a to je isté opakovanie sa. Niektoré kapitoly mi prišli také šablónovité, autor začal s nejakou hypotézou či myšlienkou, zakomponoval ju do príbehu a ku koncu ju ešte pár krát premyslel. Tu sa taktiež pozastavím, pretože dva či tri razy som mal pri čítaní nutkanie autorovi povedať, nech toľko nepremýšľa. Akože, bolo to geniálne, premyslené a bystré, no občas je menej viac - občas by som bol radšej, keby autor tú myšlienky "vypustí do éteru" a už ju nijako nerozoberá.
To, čo ma však najväčšmi ako čitateľa mrzí, je fakt, že som si k postavám a príbehu nedokázal vytvoriť vzťah. Aspoň nie taký, aký som očakával. Chcel som tie postaviť milovať, prežívať všetko s nimi, chcel som, aby mi ich akcie rozorvali srdce. Tomáš, Tereza, Franz a Sabina - všetci títo hrdinovia boli veľmi realistickými charaktermi, každý bol svojrázny, iný, ich pohľady na svet ma fascinovali a zároveň som nachádzal domov v ich myšlienkach a názoroch. No hoci sa mi ani zďaleka nepriečili a boli viac než sympatické, nedokázal som sa s nimi akosi spojiť. 

Naozaj nedokážem vysvetliť, čím to je, no je to niečo, čo jednoducho zmeniť nedokážem, hoci je mi to ľúto. Lebo keby to bolo naopak, knihu by som úplne zbožňoval.
A tým chcem povedať, že hoci bola veľmi pútavá, nesmierne krásne napísaná, melancholická a poetická a filozofická a romantická (čo je snáď tá najlepšia kombinácia), kniha ma akosi nechala chladným. Keď som obrátil posledný list a zatvoril knihu, nebol to žiadny zložitý proces. Možno za to môže aj skutočnosť, že som chcel, aby to tak bolo. Chcel som, aby som po dočítaní nevedel o nej premýšľať.

Takže keď mám zhrnúť celý môj názor na túto knihu, povedal by som toto: je to úžasná kniha. Je to krásny príbeh, ktorý je ešte krajšie napísaný. No hoci má tento večný román nekonečné množstvo kvalít, ktorými disponuje, môj subjektívny čitateľský zážitok nedosiahol to, čo som možno tak veľmi chcel. Možno som to týmto spôsobom nejak "silil", netuším. Nesnesitelná lehkosť bytí je naozaj skvelé, romanticko-melancholické lyrické čítanie. Určite odporúčam si ju prečítať a urobiť si naň vlastný názor, a ja vám iba želám, aby váš zážitok z čítania bol väčší a intenzívnejší než bol ten môj.

P E R C E N T U Á L N E   H O D N O T E N I E:  60%

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem PreŠkoly.sk
Knihu si môžete zakúpiť na tejto adrese.

Čítali ste knihu túto knižku? Ako sa vám páčila?
Čítali ste autorove ostatné diela? 
Čo na ne vravíte?

Komentáre