ZLOČIN V MENE TRADÍCIE || KRONIKA VOPRED OHLÁSENEJ SMRTI


GABRIEL GARCÍA MÁRQUEZ | 104 STRÁN | MAGICKÝ REALIZMUS | SLOVART

Svetoznámy autor nám v tejto krátkej novele rozpráva o osude - a o tom, ako ľahko nám môže prekĺznuť pomedzi prsty a zvrtnúť sa. Ústredný konflikt knihy nastane medzi Bayardom a Angelou, novomanželmi, ktorých však svadba netrvá dlho a je ihneď narušená priznaním, že Angela nie je panna. Angela je donútená prezradiť meno svojho milenca a jej rodina je rozhodnutá ho zavraždiť. No sú schopní takého činu? Aj keď ide o prastaré zvyky a tradície?


"Sú dokonalé," často som počul jej slová. "Hocktorý chlap bude s nimi šťastný, lebo boli vychované, aby trpeli."


Názvy klasík ako sú Sto rokov samoty či Láska v čase cholery vám určite nepredstavujem prvý krát - a určite sú vám nejako povedomé. Idú o svetoznáme diela autora Gabriela Garcíu Márqueza, ktorého meno je v literatúre synonymom kráľa magického realizmu. No hoci si už veľmi dlho brúsim zuby na jeho snáď najznámejší a najčítanejší román Sto rokov samoty, ešte kým sa k nemu dostanem, chcel som spoznať tohto autora a jeho štýl cez jeho kratšie diela, veď viete - v prípade, že si možno nesadneme. A tak som si od neho prečítal zbierku poviedok Oči modrého psa a krátky román Kronika vopred ohlásenej smrti


Začnem asi s tým, čo mi do "oka" padlo pri čítaní ako prvé: a síce je tým osobitý štýl autora. Už od počiatočných viet mi bolo jasné, že Márquez nepíše tak ako ostatní. Áno, každý autor je unikátny a originálny, ale štýl písania tohto autora je pre mňa úplne odlišným, diametrálne vzdialeným jazykom než aké majú všetky ostatné knihy. Je to veľmi špecifický štýl písania a keby mám okolo očí previazanú šatku a mám uhádnuť spisovateľa podľa vety, ktorá mi je nahlas čítaná - a bol by tam Márquez - určite by som ho spoznal. Preto som sa musel jednu-dve stránky najprv s ním "spoznať", no a potom sa mi kniha čítala jedným dychom.

Kronika vopred ohlásenej smrti je kratučká kniha. Ak vás baví, dokážete sa ňou prelúskať zhruba behom dvoch hodín rovno na jedno posedenie - a je iba malá, úplne miniatúrna, pravdepodobnosť, že vás príbeh nezaujme. Krátke knihy sú super, možno ich niektorí máme radšej ako ostatní, len čo si väčšinou neuvedomujeme (a potrebujeme si uvedomiť) je fakt, že napísať niečo krátke a zároveň naozaj dobré je (a musí byť) strašná drina. Je to majstrovstvo. Pretože autor nemá celé štósy papierov na to, aby vykreslil postavy, načal zápletku, vybafol na nás všetky otázky, na ktoré máme čítaním hľadať odpovede - on má na to iba pár kapitol. Iba niekoľko scén, v ktorých ale musí urobiť všetko naraz, od charakterizácie postáv až po uspokojivý koniec.

Márquez to v Kronike zvládol bravúrne. Príbeh sa bez ostychu začína hneď v prvej vete; už v prvom odstavci máte pocit, že tieto rodiny a ich príbeh sledujete a poznáte už odjakživa, hoci na druhú stranu je stále na nich niečo podivne tajomné, akoby boli zahalené niečím, čo nás núti ich sledovať. Veľmi milo ma prekvapilo, že autor mi dokonale predstavil postavy, hoci to vôbec neurobil opisným, ba každému známym "vysvetlujúcim" spôsobom; nechal ich iba konať a pomocou ich akcií a reakcií som videl, kým naozaj sú - hoci sa však musím priznať, že zo začiatku som mal trošilinku zmätok vo všetkých tých menách (ktoré mi pripomenuli, aké skvelé je mať iba jedno meno...a ako úžasné je ich mať minimálne tri). 

Dej je veľmi dynamický - kniha je tvorená výhradne iba ním. Hoci zápletku poznáme už od začiatku (samotná premisa vlastne zhruba vysvetľuje všetko, čo sa v tejto kratučkej knihe stane), Márquez napriek tomu dokáže zaujať a prekvapiť. Kronika vopred ohlásenej smrti je napísaná veľmi dôvtipne, svižne a hoci tam nie je surrealizmus ako napríklad v poviedkovej zbierke Oči modrého psa, je vidno, že minimálne v autorovom jazyku sa skrýva množstvo imaginácie a voľnosti. Ak sa mám krátko vyjadriť ešte k tej poviedkovej zbierke, musím povedať, že ma postavila do zvláštnej situácie protichodných názorov: na jednej strane sa mi veľmi páčil štýl a forma, no samotné zápletky ma nezaujali; vždy som mal pocit, že už-už chápem, čo chce autor v jednotlivých poviedkach povedať, no vzápätí som sa cítil nesvoj z neistoty a skutočnosti, že som mal neustále pocit, akoby mi čosi unikalo, niečo, čo nedokážem uchopiť, nech sa snažím akokoľvek (a hoci to mohol byť autorov zámer, osobne nemám rád, keď ma stavajú do takýchto situácií) . Keď mám porovnať tieto dve diela, samozrejme, že u mňa vyhráva Kronika vopred ohlásenej smrti. Je to svižný, dôvtipný a zaujímavý príbeh, a hoci je to kratučká kniha, dokáže vám ponúknuť skvelo vykreslené charaktery a dej dostatočne navrstvený na to, aby ste sa k čítaniu príbehu angažovali už od prvej jeho vety. Nehovoriac o tom, že síce mám v tbr milión xy kníh, pribudli doň ďalšie - a práve tie Márquezové.

PERCENTUÁLNE HODNOTENIE: 79%

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Preškoly.sk
Knihu si môžete zakúpiť na tejto adrese.

• • •
Čítali ste knihu Kronika vopred ohlásenej smrti? Páčila sa vám?
Chceli by ste si ju prečítať?
Čítali ste ostatné diela od autora? Čo na ne vravíte? 
Ktoré je vaše najobľúbenejšie?
• • •

Adrián

Komentáre

  1. Skvěle zpracovaný blog.
    Evidentně jsi fanda do literatury, tak by tě možná zajímal web Literární doupě na http://ld.johanesville.net/ , kde jsou stovky knížek ke stažení. Tak třeba ti někdy v budoucnu poslouží.
    Ať se daří!

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý váš komentár a názor!